Žartom teda odpoviem ešte celkom stroho a jasne, že samozrejme, pokiaľ niečo plánujem, a hneď na začiatku teda sa vyskytne malý problém, vďaka čomu sa to môže teda excelentne prekaziť. Vtedy teda sa razom naša budúcnosť stane minulosťou, poprípade naše plány, to, čo sa malo udiať ako v realite, sa nikdy neuskutočnia. Či to tak malo byť, alebo nie, ťažko povedať. Ten, kto verí na nejaký osud, alebo ten, ktorý je vyslovene len realista, aj jeden aj druhý názor si predsa odporuje, každý zastáva predsa niečo iné, a hľadať pravdu kdesi uprostred naozaj aj pre menej zainteresovaného môže byť viac ako ťažké.
Niekedy, povedal by som, je veľmi dobré, že sa neuskutočnia, pretože človek častokrát do niečoho je hnaný na základe akejsi túžby, a nie rozumovej schopnosti. Niečo proste chceme, ale nevieme prečo to chceme. Niečo si želáme také, ktoré na druhý deň napríklad vyslovene nebudeme potrebovať.
Touto doménou sa stávajú napríklad nežiadúce vianočné darčeký a rozličné nepotrebnosti, teda niečo, čoho realitu sme napríklad spoznali v uplynulých dňoch, kedy človek sa na vianoce tešil, ako kresťan prežívam realitu vianoc, ale po uplynutí týchto vianočných sviatočných dní, predsa len človek vhupne rovnými nohami do akejsi reality, z ktorej je niekedy veľmi ťažké vytriezveť, pretože človek je akokeby omámený niečím krátkodobým, s čím sa nechce vyrovnať, že raz to pominie. práve preto sa naša budúcnosť môže stať v realite našou minulosťou ešte skôr, že sa niečo v počiatočne fáze začalo. To som dal len v krákosti do súvisu sviatky, ak to vyslovene berieme z materialistického a nie duchovného a kresťanského rozmeru, čo nevyhnutne sa týka tohoto rozmeru tieto sviatky vianoc, a samozrejme aj sviatky veľkej noci, ako to dobre poznáme.
Človek niečo počiatočne chce, ale nevie to logicky zdôvodniť. Celkom jednoduchý príklad by sme mohli uviesť aktuálne vianočné sviatky v mimopandemickom chápaní, kedy človek omámený nejakou noblesou a pozlátkou by najradšej si naozaj zaprial všetko, avšak chýba tam niekedy zdravý úsudok.
Predminulého roku sa mi stalo, že som s bývalou kolegyňou s roboty, po práci išiel po meste. Stavili sme sa tuším v cukrárni, potom sme šli kdesi ku prioru, niečo chcela kúpiť. Hneď nás samozrejme obstúpili dve milé, samozrejme mladé a večne usmiate slečny, ktoré mi okamžite do rúk začali dávať parfémy, voňavky mysleli si, že kolegyňa je moja žena, že niečo aj pre ňu samozrejme. Napadol mi jeden súvis, veď predsa, položme si otázku, čo by človek neurobi pre peniaze, ktoré predsa vládnu svetom, a toľko krát kazia charakter, keď už človek naozaj nevie s nimi nijako narábať, človeka len zotročujú, podmania si ho, skrivujú srdce, kazia ľudí, menia povahy a všetko ešte ostatné by som nateraz vedel menovať.
Keď som už mal tie dámsko pánske parfémy v rukách a naozaj nevedel som v tej rýchlosti identifikovať, či sú to dámske parfémy alebo pánske, a načo mi to vlastne má byť, dozvedel som sa nakoniec cenu, ktorá bola trochu dobre prestrelená mimo reality, ale tak samozrejme, bolo krátko pred vianocami, čo iné si pouliční obchodníci s kadejakými volovinami mohli priať, netreba to teda ani zdôrazňovať, či sa človek dá nahovoriť, alebo nie.
Ak mám byť úprimný, mal som pri sebe slušný obnos peňazí, a nechal som sa zlanáriť. Niečo som kúpil a asi prvýkrát sa mi stalo, že som to neoľutoval, a bolo mi to jedno.
Možno teda, podľa správnosti a podľa logiky by sme sa mali skôr spýtať, či sa naša minulosť môže stať našou budúcnosťou. To znie možno trochu logickejšie, pretože to, čo sme teda zažili v minulosti, to všetko, dobré aj zlé, silno formujú naše vedomie, ktoré sa plno prejaví v budúcej našej tvorbe.
Ako to teda myslím. Minulosť je v podstate všetko, čo sme už momentálne zažili, všetko to drobné, to nepatrné. Napríklad minulosť je už včerajší deň. Nech bol akokoľvek nádherný, je už proste minulosť. Nech bol akokoľvek zlý, negatívny, čo by sme najradšej zabudli a nechceli na to myslieť, už je to minulosť. Minulosť je v podstate už aj dnešný deň, pretože pomaly nastáva noc, a my si možno rekapitulujeme akési spomienky, zážitky, dojmy a všetko, čo súviselo s konkrétne dnešným dňom, si to proste dávame dohromady.
Možno máme niečo nevyjasnené, a možno si to potrebujeme ešte zapísať do nejakých poznámok, do nejakého diára, trochu si ich ujasniť. všetko predsa treba riešiť s chladnou hlavou, aby sme vedeli priebeh toho všetkého čo sme zažili a neopakovali prípadné chyby, z ktorých sa môžeme alebo nemusíme poučiť. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár