Opätovne je odpoveď viac než pomerne jednoduchá, a v skratke naznačím už hneď úvodom, že jasné že môže.
Obyčajne človek, ktorý máva rozkolísanú náladu, nie je jednotný vo svojich názoroch. Alebo napríklad často o niečom pochybuje.
Pripadá to pomerne nešťastný výrok Reného Descartesa, ktorý poveda, že pochybuje o všetkom, okrem toho, že pochybuje. Človek v živote nemá čas niečo len akosi teoreticky preberať, ale predovšetkým praktickými očami, to čo je konkrétne a reálne nielen špekulovať, ale aj uskutočňovať, čo prirodzene nie je jednoduché a ani nikdy nebolo.
Nechcem teraz sa zamýšľať nad jeho výrokom, pretože v súčasnosti mi je úplne jedno, či o niečom pochybujem, a či vôbec pochybujem o niečom, o čom pochybujem, a aký to má zmysel, pričom jedným slovom dodám, že aj takáto myšlienka zaiste má svoj zmysel, avšak len v teoretickej rovine, v praktickej rovine v podstate žiadny.
Môžeme pochybovať popri dosiahnutom úspechu, že sme naozaj ten úspech dosiahli, hoci vôbec netušíme, do kedy bude tento, povedzme euforický stav trvať? Euforický stav, ktorý v istom zmysle pravdaže môže byť spätý s danou prežívanou realitou okolo nás, avšak všetko raz ako vieme, zaiste pominie, a nikto to nemá vo svojej moci nijak zmeniť.
Ako teda vieme, životné okolnosti a ich priebeh je častokrát taký brutálne zamotaný, že ťažko z tohoto všetkého sa dá vyznať, a niekedy aj akési spoločné ťapnutie na nejakú dohodu ešte vopred nemusí nič znamenať. Ani chlapské slovo, ani vonkoncom nič. Môže do toho všetkého sa pripliesť spústa nepredvídateľných okolností, ktorých častokrát sme svedkom práve v nemalej podobne, a pritom, ak sú obe zúčastnené strany, vyplynie z toho jeden veľký paradox, že ani jedna ani druhá strana priamo nemôže za takýto stav. Ani jeden nie je z toho šťastný ani druhý.
V skratke to zhrniem približne do tých viet, že ledva sa človeku v niečom napríklad zadarí, ledva sa vytiahne na nejakú pomyslenú úroveň, po čase sa stane niečo, čo možno ľutuje, že niečo začal. Avšak má taký človek na výber? Práveže častokrát sa stáva, že taký človek nemá na výber, a robí to, čo mu príde pod ruky.
Človek v živote prirodzene je hnaný dosiahnuť nejaký úspech. Zapneme si televíziu, každý jeden reklamný spot na niečo je v podstate o tom, ako človek túži niečo dosiahnuť. A teraz otázku, a keď to napríklad aj dosiahne, zmení sa niečo v jeho živote? Minimálne v tom, že potrebuje to svoje, to čo vyprodukoval, predať ďalej, aby sa to šírilo medzi ľuďmi.
Človek v snahe niečo dosiahnuť častokrát zasiahne na dno svojich síl a aj svojich možnosti. A smeruje v podstate v tom dobrom, nechce nikomu napríklad zle. Je mnoho ľudí, ktorí sú v niečom napríklad idealisti, ale to neznamená, že nie sú realisti. Potrebujú proste nejaké ideály, v skratke povedané, pretože sú to dobrí ľudia s túžbou konať medzi inými dobro, tie ideály sú v podstate motivácia pre nich samotná, a hnací motor dopredu, aby niečo dobré zase dosiahli, pretože nechcú.
Nechcú ostať na jednom mieste, pretože to vidia u ostatných. všetko statické im vyhovuje, nič neriešia, usmievajú sa, tým úsmevom v podstate zakrývajú všetko zlé a negatívne, čo dopadá na nich, a takto to ide dookola.
Záverom môjho sobotného článku poviem to, že ráno ma potešilo, kedy som v televízii pozeral film s mojim obľúbeným hercom Jimmym Carreym. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár