Skomentovať môžete podľa akéhosi práva každého, pretože každý má právo vyjadriť svoj názor. Samozrejme nemôžeme vyjadrovať názor len tak, kedy by mohlo vzniknúť podozrenie, že niekoho chceme napríklad zosmiešniť, a takto to zaobalím do tých viet, že človek by sa naozaj mal správať kultivovane, slušne, predovšetkým zodpovedne, pretože pravda je jedna, pokiaľ reagujem na nejakého človeka, ktorého fyzicky nepoznám, neviem kto to je, ťažko môžem reálne alebo realisticky zhodnotiť konštruktívnou kritikou niečo, čo v podstate nemám ani šajnu.
Myslím to napríklad tak, že vždy, keď sa napríklad pretriasa nejaká tematika, s ktorou nemám očividnú skúsenosť, nemôžem prirodzene vedieť vyvodiť nejaké uzávery.
Pravda je taká, že možno aj nejaký najväčší zločinec, poprípade človek, ktorý sa, častokrát neúspešne bráni a akýmkoľvek spôsobom sa napríklad domáha spravodlivosti, ktorej na svete je veľmi málo, pretože veľa ľudí naozaj je utláčaných nespravodlivým spôsobom, môže v istom zmysle mať pravdu.
Zločinec môže mať objektívnu pravdu napríklad v tom, že nakoľko niekto pochádza z prostredia, ktoré má trebárs kriminálne pozadie, častokrát v danej komunite, spoločnosti sa evidentne prekračoval zákon, páchali sa krivdy, skrivodlivosti, násilie, nespravodlivosti v každom merítku, čo si môžeme predstaviť, vieme dobre, že takýmto človekom, ktorý toto pozoruje, aj zlo dokáže formovať.
Kedysi som sa zamýšľal, či sa zlom dokáže robiť dobro, alebo dobrom či sa dokáže robiť zlo, opisoval som to v mojich viacerých článkoch, a na tomto prípade vidíme predsa ten istý scenár, že všetko je možné, aj z toho pozitívneho hľadiska, aj negatívneho hľadiska, hoci nejde tu o uhol pohľadu, ale priamy pohľad na vec, ktorý môže byť buď pravdivý, a podľa toho sa treba držať, alebo nepravdivý, a nepravdivé treba čím skôr napraviť.
Presne toto súvisí aj s duchovným životom, kedy sa pomerne nad vážnou vecou zamýšľam, či je dobré byť povrchným kresťanom, alebo ateistom, a musím smutne skonštatovať, že sv. otec František sa fatálne mýli, možno to budem opisovať v rozličných článkoch ešte, ale pokúsim sa povedať môj uhol pohľadu, ktoré budem podkladať mojimi skúsenosťami.
ale musíme trochu zapojiť reálne uvažovanie v kontexte viery a pratického života. Nepochybujem zaiste, že starší má pravdu, mám rád hierarchické zaradenie od hora po spodok, pretože človek sa niečomu priučí trebárs od staršieho, podriadený od nadriadeného. Je to v podstate aj logické a veľmi užitočné v mnohom, pretože keď má, (väčšinou) nad sebou niekoho, kto teda má ma na starosti teda nadriadeného a ja podriadený som, vyplýva mi z toho jedno jediné.
Môže ma niekto samozrejme doslova bezdôvodne zdiskreditovať, vyslovene vybiť si na mne zlosť, nadriadený na podriadenom, to pripúšťam, beriem to ako jeho obranný mechanizmus ktorým si rieši možno nejaké problémy, ktoré má sám so sebou, ale vieme dobre, aké to môže mať dôsledky a dopady na spoločnosť, v ktorej sa pohybuje.
Začnú ním opovrhovať, začne sa meniť v správaní, začnú sa mnohí od neho vzdiaľovať, prestane akýmkoľvek spôsobom napríklad čo i len primeraná a formálna komunikácia, ktorá za každých okolností je veľmi potrebná.
Viera v Boha keby mala byť povýšená a zrovnaná s ateizmom, by sme rovno mohli kresťanstvo zabaliť.
Biblia na svojich stránkach mi predsa jasne hovorí, že človek robí dobré veci a všetko dobré na popud Boha, aj keby v toho Boha neveril. Vieme dobre, že požehnanie Božie hojne zostupuje aj na ateistov. - máme mnoho multimilionárov, miliardárov, ktorí prakticky všetci do jedného nie sú kresťania, nielen praktizujúci, ale čo i len na papieri....
Záverom môjho článku opomeniem tie skutočnosti, že človek musí predovšetkým ostať človekom, ale pokiaľ sa k niečomu hlási, má v tom byť pevný a vytrvalý a verný. Presne tak, ako to je vo vzťahoch. Tiež nie je jedno či miluješ svoju ženu, alebo susedu.... A dobre vieme, že vtedy nie je niečo v poriadku. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár