Môže zlo pôsobiť pozitívne ? III

Dobre viem, že pustil som sa do ťažkej témy, na ktorú odpoveď nedám jednoznačnú, ani keby som jej napísal desať pokračovaní, čo sa mi nie jeden krát stáva. Pýtam sa teda v blogu, či teda môže zlo pôsobiť pozitívne.


Najprv je potrebné si ujasniť, že pojem zlo jeh definícia pramení z toho, že zlo je nedostatok dobra. Keby som sa túto poučku azda na hodine filozofie nebol naučil, a nerozmýšľal, akú silu má táto definícia, nikdy by som na to neprišiel sám, celkom isto. To mi hovorí teda definícia z filozofie, ako som spomínal v predchádzajúcej vete, ktorá teda je vcelku logická. Azda preto, lebo tam, kde nie je dobro, logicky musí byť zlo. Zlo je totiž naozaj veľmi rafinované, a človek, ktorý vie, že dá sa vidieť aj srdcom, cítiť pocitmi, presne ako to písal exupéry v malom princovi, vycíti proste všetko. Aj dobro, aj zlo.

 A tam, kde zlo nie je, a necítime niečo negatívne, tam dobro nejakým spôsobom prítomné je. Zdá sa to na prvý pohľad logické, jednoduché, ale jednoduché to nie je vôbec. Máloktorá filozofická otázka, hádanka, nejaký životný rébus totiž je jednoduchý, hoci na prvý pohľad sa to môže zdať, môže sa to zdať nudné, ale je predsa potrebné sa k tomu vyjadriť.

Viacerí majú v súčasnosti tendenciu zlo si kadečím ospravedlniť, čo nie je správne. Áno, povieme si, že nenapísal som nič nové. Lenže človek niekedy naozaj má taký silný strach, že na nič inšie sa nezmôže. Človek ako taký naozaj zo svojej slabosti volí niečo, čím niečo proste zakryje možno na krátku dobu, hoci azda o nič také strašné v podstate nejde, a na všetko dá sa povedať jestvuje logický argument, nejaká odpoveď.

Zlo si ospravedlňujeme napríklad tým, že povieme, že všetko zlé je na niečo dobré. Nesúhlasím s touto starodávnou vyslovene morálnou poučkou, ktorá nachádza miesto aj v súčasnosti, práve preto, pretože zlo teda nemôže pôsobiť ako dobré. Pocit nejakej ukradnutej veci mi nikdy nemôže slúžiť predsa k dobrému, pokiaľ som spravil tomu druhému úmyselnú škodu, čo on možno pocíti v niečom v nejakom nedostatku, deficite, to, čo on sám možno musí vynaložiť na efektívnu opravu, nahradiť niečo chýbajúce, doplniť teda niečo, skade sa to zobralo. To nikdy nemôže slúžiť na dobré.

Zlo teda nikdy nepôsobí pozitívne. Zachádzam teraz, celkom prirodzene do duchovnej roviny, kedy vidíme, že súboj dobra so zlom nikdy nie je nerovný. 

Prečo teda, na vynaloženie niečoho zlého, možno stačí tak málo, ani sa človek nemusí s niečím výnimočným trápiť, ale na to, aby človek vykonal niečo dobré, čo bude slúžiť na osoh nielen jemu samotnému, ale bude to mať niečo dobré aj pre danú spoločnosť, v ktorej žijem a sa nachádzam, je teda už problémom.

Zo zlého sa naozaj dá poučiť, a to, že človek sa pohne smerom dopredu, a niečo dôležité si uvedomí, je výsledok jeho vnútorného morálneho snaženia. A teda ak je človek dobre vychovaný, vie, že všetko sa človeku raz vráti.

Dobre vieme, že máme naozaj ťažké srdce možno na tých, ktorí v niečom trýznia človeka, kde človek cíti, že chcel by mu to vrátiť, ale radšej sa na to vykašle. Práve tá zlá skúsenosť, ktorú nie jeden z nás zažije práveže môže v tom dobrom slova zmysle vyvolať nádej, že proste ukázal sa predomnou nejaký nie dobrý negatívny vzor, ktorý nasledovať určite nechcem, že teda takýmto ja nechcem byť, a chcem tú cestu proste opustiť.

Záverom poviem jednu myšlienku. Mnohí sa vedia napríklad rozdeliť, oddeliť teda od svojich kamarátov, zanechať niečo dobré, a zanechať aj dobré kontakty, ale nevedia sa oddeliť od tých nepríjemných, a stále sa k nim v myšlienkach vracajú, neviem prečo je tomu tak.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu