Napríklad na ceste poznáme dopravné značky, alebo poznáme dobre niektoré cesty, o ktorých vieme, že autom sa dá bezpečne prejsť možno vyššou rýchlosťou. Nie žeby som nedajbože nabádal niekoho k porušovaniu dopravných predpisov, ale napríklad pokiaľ človek obieha traktor, musí proste dupnúť na plyn. Nemáme proste radi, kedy nás niekto zdržuje.
Práve v živote sa nám nie jeden krát stáva, že sa priamo venujeme niečomu, čo nás akokeby zdržuje. Čo nás zadržuje v akejsi nečinnosti, hoci dávno by sme niečo chceli podniknúť. Dobre vieme, že ten stratený čas si nevynahradíme ničím, ale predsa to môže byť čas, kedy človek nad niečím môže premýšľať, čo všetko sa dá v živote napraviť. A možno je to čas, kedy sa môžeme venovať tomu, čo sme zanedbali doposiaľ.
Napríklad tento týždeň som si študoval jednu príručku pre maturantov, tak sa volá, je to vlastne taká učebnica v malom, kde je zrhnuté obdobie za 4 roky, čo som sa učil na literatúre. Musím povedať, že je to veľmi dobrá kniha, a som veľmi rád, že opätovne som sa zahĺbil do tajom literatúry, a prežil som tak pekné okamihy, ktoré ale ma už natrvalo odlúčili od školského prostredia. Bolo to naozaj krásne, a spomienky na to vždy vo mne vyvolávajú pocity vďačnosti.
Predsa len v živote sa stáva, kedy človek si sprítomňuje niektoré zlé zážitky v našom živote, ktorých možno bolo veľa, možno menej, ale predsa intenzívne rezonujú v našich spmienkach. Práve toto je niečo, čoho človek sa musí účinne zbaviť, ale nie vždy sa mu to podarí. Zlo ako také je zlo v celom jeho rozsahu, a nedá sa nijako ospravedlniť, než by sme chceli.
Opätovne teda moje myšlienky by som teda chcel preklenúť, ako ináč do duchovnej roviny, pretože z tade viem čerpať bohatosť myšlienok. O čo teda ide, ak teda mám byť konkrétny. V mimobiblickom chválospeve, pravdepodobne od neznámeho autora, ktorý sa volá exultet, teda veľkonočný chválospev sa cituje niečo takéto. Ó šťastná vina, pre ktorú prišiel tak vznešený vykupiteľ. Zdanlivo by sme teda mali vydedukovať, že bolo potrebné akési zlo, pretože by Ježiš neprišiel na túto zem. Tento nešťastný biblický omyl uviedol už mnoho zbožných ľudí do zmätkov, a práve preto som sa aj na margo tejto myšlienky zamyslel, či teda zlo môže pôsobiť pozitívne.
Každopádne chcem povedať toľko, že mnohí skúšajú, až napokon ako sa hovorí doskúšajú. Mnohí sa o niečo pokúšajú. ale keďže sa nič evidentne navonok nezmení, pravdepodobne ich to nezmení, naďalej sa budeme tváriť, že sa teda nič nedeje, hoci sa deje.
Teda niektorí vyhľadávajú to zlé na tom mieste, na ktorom to ani nemôže byť a to len preto, pretože cítia isté zranenie z minulosti, možno ich trápia akési nezodpovedané, nevypovedané myšlienky z minulosti, nejaké otázky, na ktoré nevedeli dať odpoveď. V podstate majú nevyriešené čosi z minulosti, ale na druhej strane niečo takéto snáď postretne každého z nás, a pravdepodobne len málokto sa mu dokáže celkom účinne vyhnúť a podobne. Teda človek sa neustále k niečom vracia, čo už mal mať dávno vysporiadané, a vyriešené ale vidíme, že predsa tomu tak nie je. A aj to možno má v niečom uzavreté, predsa len akosi cíti, že teda nie je tomu koniec, a ako keby v mysli očakával nejaké pokračovanie toho celého. Azda je to preto, pretože v našom vnútri teda to tak silne zareznovalo, že teda vyslovene sa to stalo na krátku dobu súčasť nášho života, a to celkom isto nechcene. Proste to nechceme, ale ono to tam je. Máme častokrát z toho zlý pocit, ale na druhej strane, keď teda si niečím takým prejdeme, človek sa cíti predsa len akýmsi skúsenejším, zrelším, v niečom ho to môže celkom pochopiteľne trápiť, ale potom vidí, aký kus cesty predsa vykonal, čo všetko k lepšiemu sa zmenilo v jeho živote, kam sa možno výrazne posunul, a ako si koniec koncov stanovil isté méty, ktoré je potrebné jednak prekračovať, a jednak dosahovať, ako niečo, čo nás má motivovať smerom dopredu.
To je proste to zlé, ktorého sa človek pokúša zbaviť, až to nejde, až sa mylne domnievame, že proste toto je akási naša súčasť života, a my sa musíme s tým naučiť paralelne, teda vedľa toho akosi existovať.
Záverom chcem povedať toľko ešte, že málokto je vďačný za zlú skúsenosť, ktorá môže človeka nepriamo vychovávať a ukázať mu cestu k dobru.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
firestorm
9. 5.mája 2020 23:43
Veď som povedal, že nemôže.
2
mňa to len utvrdilo o tom, že môže.
Inak vďaka za expresné dodanie blogu
Inak vďaka za expresné dodanie blogu
Napíš svoj komentár