Zaujala ma jedna veta, ktorú som si prečítal, a nad ktorou sa teraz chcem v tomto článku zamyslieť. Niektoré problémy nie sú riešiteľné myslením.
Máme skúsenosť, že mnoho vecí, ktoré nás zaťažujú, ale sú potrebné na vyriešenie, nie vždy dokážeme vyriešiť celkom zdarne a v náš prospech. Častokrát, keď sa púšťame do jedného významného projektu, ktorý má veľký význam, obyčajne, aj ja som sa častokrát presvedčil, že vyskytli sa dve situácie.
Jednak nič nie je zadarmo, a všetko som si musel veľmi prácne vydrieť. Ak nie fyzicky, psychicky určite. A ďalej, že vždy treba vytrvať a veriť a dúfať, že raz bude naozaj dobre. To sa mi aj vyplatilo, pretože momentálne žnem úspechy svojho predchádzajúceho snaženia. Mnohí z nás nedokážeme čakať, presne ako som to spomenul minule. Všetko chceme tu a teraz.
Pýtame sa, keď nastane problém, či to je riešiteľné, alebo to odpíšeme hneď na začiatku. Rozumiem samozrejme neveriacich, ktorí sa samozrejme spoliehajú len na vlastné sily, ale ono to potom aj tak vyzerá. Častokrát som sa na vlastnej koži, na vlastnej skúsenosti presvedčil, že jednoducho, tam, kde som skončil so svojimi možnosťami, kde sa mi proste vyskytli pred očami moje hranice a bariéry, tam som sa snažil prosiť Boha o jeho milosť. Avšak veľmi som sa vyhýbal pojmu, modliť sa za božiu vôľu. Teda modliť sa nie za to, čo chcem ja, ale to čo chce Boh, a kde ma chce.
Poznáme mnoho tých niektorých udalostí, poučiek, kadejakých rád, kde mnohí sa snažia vyjadriť to, že stačí myslieť pozitívne, a na všetko sa treba snažiť pozrieť aj z opačnej stránky, a nič nie je také, ktoré sa nedá zdarne vyriešiť.
Nie som si istý, že niektoré problémy sa dajú účinne a efektne stimulovať v mysli. Často počúvame napríklad takú celkom isto novodobú frázu, že všetko je len v tvojej mysli, a na všetko sa dá nájsť riešenie.
Pripadá mi to, že áno, všetci sa chceme ukázať v čo najlepšom svetle, nechceme zaostávať v niektorých činnostiach pred niektorými ľuďmi, a preto aj konanie druhých možno pre nás znamená akurát pozitívny stimul. Mnohí sa snažíme možno chodiť aj na nejaké školenia, aby sme niečo dosiahli, ale naozaj to chceme my, alebo to vidíme len ako motiváciu od ostatných, a chceme sa v niečom aj ostatným pripodobniť, aby sme v ničom náhodou nezaostávali?
Častokrát sa stane, ak sa stane opak, že my vlastne nevieme, prečo robíme to, čo robíme, a v podstate nás to vôbec nebaví. Ani nevieme, akú sme mali prvotnú motiváciu, a či to naozaj pramenilo z našej ochoty a akéhosi vnútorného pnutia a chcenia. Mne sa napríklad stalo, že som tiež niečo chcel nie preto, lebo som to ja chcel, ale preto, lebo som to videl u nejakého známeho, a chcel som vyskúšať z čistého pôžitkárstva, čo to je. Toto pôžitkárstvo, ale časom aj tak prejde do akéhosi trvalého stavu, kde jednoducho človek odhalí svoje schopnosti a možnosti, a začne si uvedomovať vážnosť situácie, pred ktorú sa dostal možno nechtiac, úplne náhodou.
Zrazu sa naučil a spozoroval, čo je to prevziať za seba v nejakej miere zodpovednosť, a čo všetko to samozrejme so sebou aj obnáša. Často najneobľúbenejší ľudia, ktorí sa takto pohybujú v našej spoločnosti sa časom stávajú možno centrom pozorovania v našom živote. Z jednoduchého hľadiska. Buď takými ľuďmi nechceme byť, a berieme to naozaj s výstrahou, alebo sa teda učíme na ich chybách. A potom si samozrejme kladieme otázku, či to všetko malo význam.
Na záver ešte by som chcel napísať v rýchlosti niekoľko myšlienok. To všetko asi toľko znamená, že vnímavejší ľudia, ktorí majú otvorené srdcia si berú dobrý príklad z osôb, u ktorých vidia konanie, ktoré je v zhode s morálkou, dobrými vzťahmi, kde je naozaj cítiť akúsi blízkosť, a človek pociťuje naozaj akúsi duchovnú súhru, a jednoducho čerpá a žije z tých prežitých spoločných chvíľ a skúseností, či už z školského prostredia, alebo pracovného, a podobne.. To znamená, že sú ľudia, ktorí si proste, ako sa hovorí, sadnú už od prvej chvíle, a sú naozaj dobrými kamarátmi, a vedia, čo môžu od seba očakávať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár