Chcem ďalej len pripomenúť. že kresťan na seba zdokonalenie, teraz poviem nutne svoju teóriu, nutne musí prijať aj profánnu stránku vianoc, a všetkého čo to obnáša, ten nádych svetského do tajomstva duchovného. Prečo to píšem?
Aby som vedel správne posúdiť, čo mi osoží, a čo nie, nutne musím vyskúšať to, o čom som presvedčený, že nie všetko mi osoží.
Ako príklad uvediem staré známe prejedanie. keď som na štedrý deň držal pôsť, alebo po svetský povedané, miernu diétu, aby som sa večer dobre najedol, nemá to absolútne žiadny význam. Vždy si potom spomeniem, veď predsa to zdržanie má nejaký význam.
Áno, má, ale len pri spomienkach, keď som spokojný, sýty s plným žalúdkom.
Človek nutne musí prijať aj dobré, aj zlé, aby vedel následne voliť dobro a zavrhovať zlo. Len tak pochopím, že čo mi skutočne osoží, a čo nie.
Niekto samozrejme povie, že nie všetko musím skúsiť. Áno, prikláňam sa aj ja k tomu názoru, ale povedzte. Nikdy si ty, ako chlapec, ako muž, ako dievča, ako žena, nechcela vyskúšať svojho možno najlepšieho kamaráta v niečom, či skutočne obstojí?
Napríklad tým, že sa ho pokúsim milosrdne oklamať, či mi uverí, a potom mu poviem, že toto všetko bol môj výmysel len preto, lebo som sa chcel uistiť o tom, či mi naozaj dôveruješ vo všetkom?
V reálnom živote toto ale nemôže fungovať, pretože sa to môže zvrtnúť na celkom inú situáciu.
Ak som spomínal, že nutne musím prijať aj profánnu stránku vianoc, ihneď konkrétne teraz uvediem, čo mám tým na mysli.
ako kresťan v prvom rade, slávim sviatky narodenia Božieho Syna, ktorý ma vykúpil, a ktorý ma krstom prijal za milované božie dieťa.
Aký by som to bol kresťan, keby som na to zabudol. A predsa Boh v živote človeka obdarúva nás aj pozemskými dobrami a z jeho dobrotivosti prijímame dary, ktoré na prvý pohľad vonkoncom nesúvisia s duchovným poslaním. Prečo je to tak?
Pretože človek pri svojej existencii nutne musí poznať zákonitosti duchovna, ale aj hmoty, keďže sme telesní, ale tí, čo patria Bohu, snažia sa svoju existenciu pozdvihnúť popri tomto všetkom svetskom na vyššiu úroveň, ktorá sa svojou kvalitatívnou vlastnosťou možno neprejaví, avšak pre duchovno má obrovský význam.
Tak ako nikomu nič nehovorí predvianočná svätá spoveď, spoveď v bežnom roku, napríklad na prvý piatok, ale aj vtedy, ak evidentne vnútorne cítim, že ma ťaží hriech, a ja sa ho nutne potrebujem zbaviť, a prosím Boha o vnútorne očistenie a ozdravenie, tak takýto človek, ktorý nechápe vyššie spomenuté skutočnosti, ktoré uvádzam v tomto a predchádzajúcom blogu, nikdy nepochopí, že načo som na svete, a kam smerujem.
Musím nutne skonštatovať, že vyššie napísaný odstavec je pravda. V opačnom prípade je to ako bezcieľne poutovanie kamsi. Síce idem, síce cestujem, možno vidím a spoznávam okolité mestá, kraje a krajiny, ale vnútorne sa necítim tam nikde doma, lebo som v cudzine,
Toľkoto som chcel napísať. Prajem Vám príjemný advetný deň.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár