Oshryzujúc z fajného jesenného jablka, ploda zeme, pomaly oddychujem, a je mi veľmi super. Teda by som teraz v krátkosti napísal nejakú krátku recenziu, respektíve moje úvahy, a pohľady na túto otázku.
Majte nadšenie a chuť do práce. Samozrejme, podľa toho, čo považujete za svoje dôležité prvky, priority, ktoré si stanovíte. Niekto pracuje preto, aby si nazháňal toho samozrejme čo najviac, to je asi prirodzené pre každého, niekto je nejaký šmelinár, a len špekuluje na nejakých kšeftoch a podivných iných nekalých praktikách, niekto sa namáha, ale na druhej strane je celkom slušne platovo ohodnotený.
Sú práce samozrejme, o ktorých mnoho ľudí nestojí, a nechce sa im, a to je veľká chyba. Takíto ľudia len donekonečna špekulujú a hľadajú spôsoby, ako sa to nedá, len aby sa vyhli tomu, že raz si musia aj oni konečne vysúkať rukávy, a pustiť sa do nejakej činnosti.
Práca šľachtí. Táto starodávna múdrosť je skutočne veľmi obohacujúca, a samozrejme, treba si to opakovať, lebo opakovanie je matka múdrosti.
Nesmieme byť leniví. Sú samozrejme také okamihy, a také životné momentky, proste nejaké vážne situácie, kedy sa nedá vždy pracovať.
Na druhej strane, Písmo Sväté mi pripomína, aby som nezaháľal, a aby som bol usilovný, pretože takto sa to páči Pánu Bohu. Prvotný, kto pracoval, a potom, ako to dobre viem, z Písma Svätého z knihy Genezis je predsa Pán Boh.
Citujem teraz Písmo Sväté. "...Na siedmy deň Boh dokončil svoje dielo, ktoré, konal; na siedmy deň si odpočinul od všetkého diela, ktoré vykonal. Nato Boh požehnal siedmy deň a posvätil...."
Mnohí ľudia si nevážia svoju prácu, a pripadá mi to tak, že čím viacej človek zarába, tým sa mu zdá málo. Nastáva teda logická otázka, kedy mi bude dosť.
Pravdepodobne to nebude nikdy.
Pravda je, že človek je na druhej strane akokeby v podvedomí, kdesi hlboko v sebe nastavený tak, a to je jedna veľká pravda, že hoci môžeme byť nejako dobrosrdeční, môžeme byť vľúdni, láskaví, nejako spoločensky založení, môžu druhí z nás mať radosť, predsa v nás, v každom jednom z nás, drieme akýsi druh egoizmu.
To sa môže prejaviť i vo vzťahu k práci.
Nadhodím jednu filozofickú tému. Keby v práci som nedokázateľne, teda chcem práve toto zdôrazniť, nedokázateľne odpracoval viac hodín, než mám stanovené od môjho vedúceho, a teda logicky moja norma odpracovanej práce je aj preukázeteľne vyššia, ako to viem logicky zdôvodniť?
Každého napadne, že za ten pracovný čas som vyrobil omnoho viac výrobkov, než som mal normu a teda aj stanovené, ale ako to môžem zdôvodniť, keď niekde moji kolegovia za mnou možno zaostávajú.
Majme chuť do práce. Mnohí ľudia, ako som to teda spomenul, a mám skúsenosť, aj keď si píšem s mojimi známymi tu na nete, toto je veľmi dobrý spôsob, ako sa aj odreagovať a ančerpať nové sily, oddýchnuť si aktívne, tak napríklad som vybadal, že akosi pričasto, aspoň sa mi to tak zdá, nejako ochkajú, achkajú, ako majú málo. Už už som na sebe vybadal, že k tomu smerujem aj ja, ale veľmi skoro som sa sám zabrzdil, a uvedomil som si hneď niekoľko dôležitých faktorov.
Boli totiž časy, keď som zarábal možno 4 krát menej, ako to je tomu doteraz. Logicky mi z toho predsa jasne a dostatočne vyplýva, že ja musím byť veľmi vďační, a nesmiem na nič šomrať, aj keď sa mi nejako veľmi nechce.
Vždy si musíme, v každom okamihu, ak aj niečo je nad naše sily predstaviť, koľko úsilia nás niečo stojí, ale potom si pozrime tú cestu dozadu, o ktorom som písal azda 5 rokov dozadu, aká vypracovaná cesta za nami ostala. A síce povinnosti sa nám časom množia priam rýchlosťou blesku, teraz, aspoň to môžem pvoedať ja za seba, z mojich skúseností môžem dokázať, že tá niekoľkoročná drina, to prosenie sa, to zháňanie, to málo, s čím som začínal, skutočne stálo zato, aby som si dostatočne jasne uvedomil niekoľko vecí.
Ako Pánu Bohu na mne záleží, a ako ma veľmi požehnal. Pripomína mi to samozrejme opätovne musím spomenúť Písmo Sväté, kde v starozákonných textochtieto skutočnosti takto pripomína.
"...Štedro požehnám jeho komory, chlebom nasýtim jeho chudobných. Jeho kňazov odejem do rúcha spásy, a svätí budú plesať v radosti...."
Ďakujme ze všetko čo máme, nikdy neviete, ako nás takto môže Pán Boh skúšať. Nech sa vám všetkým darí. Pochválený buď Ježiš Kristus!
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár