Pocity sú v živote veľmi dôležité. Napríklad často sa mi v práci stáva, že popri robote myslím na to, čo bolo, dávam si niektoré udalosti čo som prežil do súvisu, a ak ma napríklad niečo trápi, zvykne mi to proste prejsť hlavou tak, že sa s tým viem vyrovnať. Ako ale sa to dá?
Isteže bez viery by som častokrát nedokázal spracovať niektoré okolnosti, ktoré som doteraz prežil. Prišiel som napríklad nato, ako dobre je niekedy mlčať. Len tak proste byť ticho a nehovoriť radšej nič. Samozrejme je naivné si myslieť, že to či ono sa vyrieši samo.
Mnohí ľudia nedajú dôraz na aspekt viery, a preto sú smutní, preto majú depresie, alebo sú raz neprimerane veselí a neopodstatnene šťastní, alebo naopak, sú veľmi zarmútení a majú zväčša dlhotrvajúcu a veľmi intenzívnu depresiu, ktorú ale nevedia akokeby racionálne vysvetliť a zdôvodniť.
Nikdy sa samo nič nevyrieši, to sa len tak hovorí. Čím viacej čosi dôležité pre nás napríklad odkladáme, tým pre nás horšie. Lebo neustále sa v mysli k tomu vraciame a nedá nám to spať. Ja osobne zvyknem si veci vybaviť hneď ako sa dá, pretože nemám rád nedokončené a rozrobené záležitosti, ku ktorým sa možno s nepríjemnými pocitmi po istom čase musím opätovne vracať nazad. Azda málokomu je to príjemné, a šikovný človek sa to snaží vybaviť ihneď.
Podobne je to aj so vzťahmi. Nemusíme mať na mysli pravda len nejaké zamilované príbehy a podobne, je to v bežnom živote. Napríklad ja som veľmi citlivý na niektoré vonkajšie podnety, ktorým možno bežný človek nedáva až tak dôraz a nevidí v tom nejaký hlbší zmysel. Sú to určité vône, zvyknem si proste niečo vybaviť aj neskoršie, nejaký parfum, voňavka a podobne.
Toto všetko je len to vonkajšie. Toto ešte veľmi nezohráva v ľudskom živote veľkú rolu, avšak badáme predsa na udalostiach, že každá jedna maličkosť proste nmá význam a zohráva hoci aj nepatrnú rolu v našom živote.
Je veľa vecí ktoré nás ovplyvňujú, ale napadol ma teraz celkom iný atribút tohoto všetkého. Nejde o to, čo nás ovplyvňuje, ale do akej miery sme schoppní zachytiť nejaké akokeby nazvem to volanie, ťahanie srdca, a nevieme tomu častokrát odolať. Je ešte ťažšie predstaviteľné, že nedokážeme niektorým veciam, alebo často aj udalostiam dať racionálny význam. Nechápeme význam niektorých životných momentov, a myslíme si, že všetko je náhoda.
Len pozorný a vnímavý človek dokáže vidieť zmysel aj nad nejakou najmenšou a najnepatrnou prácou ktorú práve konáme. Avšak musíme si dať niektoré veci do súvisu a pozrieť sa na ne reálnymi očami.
Treba predovšetkým dbať na náš osobný rozvoj, pretože mnohé napríklad úzkostné pocity, ktoré prežívame, vznikajú ako následok nejakých terbárs nedoriešených situácii z minulosti, či už nejakej dlhodobej alebo krátkodobej, my sme na to proste zabudli, a mysleli sme si že to časom predsa len nejako prejde bez nejakých väčších následkov, ale proste sme sa zmýlili.
Na toto všetko by som okrem všetkých vymenovaných duchovných aktivít azda vymenoval napríklad fyzickú prácu, aby človek si prečistil dobre hlavu, a aby proste v zdravom tele prebýval zdravý duch. Pocity sú dôležité na to, aby človek si dostatočne jasne rozanalyzoval mnohé nezrovnalosti, najmä ak napríklad cíti, že v škole alebo v práci v poslednom období bolo to možno na neho akosi priveľa a on tie povinnosti akosi nestíhal.
Záverom by som preto ešte chcel napísať toľkoto.Možno je to aj tým, že sme svojou akokeby šikovnosťou si vyslúžili zvýšený podiel našej práci, a to len pre našu šikovnosť, ktorú sa nsnaží ktosi využiť a takto nám pridať práce. Veru, veľa šikovným ľuďom sa to stáva. Avšak nevadí.
Čím viac ukážeme, že toho dokážeme vyprodukovať, budeme cennejší v božích očiach a ono sa to proste raz prejaví, pretože nikdy nič nebude ako tak bez odozvy, človeku sa aj to dobré a pekné raz vráti, ako pevne dúfam.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár