Mnoho ľudí opisuje s veľkou fantáziou, ako by veľmi radi chceli kdesi ísť ďaleko, preč z nejakých starých štruktúr, lebo sa potrebujú vymaniť z istých zaužívaných zvyklostí, ktoré im istým spôsobom bránia v akomsi osobnom rozvoji. Myslím si že je to cekom správne.
Akurát som sa vrátil z kratšej cesty, cca 50 km, nič zvláštne, avšak bol som veľmi nervózny. Pribrzdení šoféri, ktorí nevedia celkom správne šoférovať, a svojou pomalou rýchlosťou obmedzujú ostatných šoférov.
Mnoho ľudí túži kdesi vypadnúť. Nápad to nie je zlý, avšak dáte mi isto za pravdu, že časom realita je taká, že človek oveľa intenzívnejšie zatúži po skorom a šťastlivom návrate nazad, odkiaľ odišiel. Neviem, či to mám opísať ako v istom zmysle návrat domov, alebo .....
Ale chce sa kdesi vrátiť.
Chcel by som zdôrazniť, že najradšej by som sa aj ja vymanil z môjho spôsobu, ale nie je to jednoduché. Neviem celkom sa vymaniť z prostredia, kde momentálne žijem, a mnohé okolnosti mi zaväzujú ruky.
Chcel by som odísť, ale nejde to. usudzujem, že by som sa azda príliš skoro vrátil, a pretrhnúť nejaké zväzky, z ktorých úžitok majú obe strany sa mi zdá dosť neseriózne, a dosť by ma to asi bolelo. Isto poznáte ten pocit, že jednoducho aj by stě chceli niekde ist, ale sa vám nechce, hoci to vsetko vnimame ako povinnost. Prostě ako chodenie do prace. Je pravda ze práce šlachti, to hovori příslovie, ale lepsie by bolo keby ho radsej živila a uživila, ako je prislovie vhodné doplnene na aktualnu situaciu.
Som človek, ktorý myslí dopredu, a chápe, že konanie môže priniesť nejaké následky. Ci to teda myslime v tom najlepsom zmysle, alebo v tom memej lepsom. Že unáhlené rozhodnutia, hoc by to bol aj neviem aký vznešený nápad môže so sebou časom, paradoxne všetko je dané časom, môže teda so sebou priniesť niečo negatívne, čo môže v konečnom dôsledku mať fatálne omyly, a tých sa nechcem už viac dopúšťať a mať ostražitosť pred nimi. Viaceri napriek tomu sa pomylime znova a znova myskiac si celkom jste mylně, že sa už viac nepomylime. Tento jav, ktory sa celkom jste mnohým z nás stává sa vola nieco ako naivita. Prostě příliš mnoho veci sa snažíme len zidealizovat, ako by to asi vyzeralo v nasich představách, ale to je asi tak vsetko.
Takto je to s ľuďmi, ktorí bez Boha chcú konať všetko na vlastnú pesť. Neporadiť sa s níkým, bezo zmyslu za vidinou lepšieho života odísť a spraviť hrubú čiaru.
Láka to aj mňa. tu vidím, že neviem čomu mám konkrétne dať prednosť. Tu vidím, že celkom jasne v živote som rozpoznal ten románový konflikt v literatúre. Že čomu dať prednosť.
Rozumu alebo citu. Ťažko povedať. rozum mi káže čo je proti srdcu. Mám naozaj nechať terajšie väzby a len tak ísť kdesi do neznáma? Nie je to risk?
V tomto verím že Boh mi bude dostatočným radcom. Myslel som si, že takéto čosi riešiť nebudem nikdy, alebo len obmedzene. Mám naozaj veľkú dilemu ohľadom mojej budúcnosti, a myslím si, že každý triezvo uvažujúci človek mi to potvrdí, že aj on sa s tým už stretol. Konať všetko na vlastnú päsť alebo ešte počkať a načúvať, čo mi povie Boh v modlitbe?
Všetkým, ktorí sa aktuálne rozhodujú, a majú dilemu čomu dať prednosť, čoho obsahom je aj môj článok prajem veľa síl a darov Ducha Svätého. Človek niekedy musí ostať aj osamote, aby si uvedomil, že čo konkrétne má už za sebou, čo má za sebou už čosi prekonané, čo mu to prinieslo, čo stratil alebo čo získal čo momentálne prebieha v tejto prítomnosti, v každodenných okamihoch terajška a s čím by predbežne mal plánovať do budúcnosti.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
Boh mi postupom času ukazuje cestu, čo mám robiť, a vplyvom vonkajších okolností všetko ide tak, ako má. V skratke tak poviem, že sa modlím za niečo, čo potrebujem reálne, a Boh mi to požehná. dostanem to, o čo prosím. V biblii sa predsa píše proste a dostanete. Boh klamať nemôže. v tomto potvrdzujem, že je to pravda.
Napíš svoj komentár
Měl bych otázku, když se tedy radíš s Bohem, říkáš v motlitbě, otázku si dokážu představit, ale jak ti odpovídá?