Asi tak by som nejako na úvod začal môj ďalší blog, v ktorom apelujem na jeden komentár od kamaráta, ktorý som síce aj očakával, ak mám byť úprimný, ale ostal mi v hlave a ponúkol tým pádom veľa otázok o živote, o cene života. Nie, nie je to na tejto stránke, je to na inej. A ak som skutočne správne pochopil, poukazuje to na to, že už sa skutočne, nanešťastie, nevieme tešiť z toho mála, a potešenie, trebárs aj z radosti a šťastia toho druhého, je samozrejme už pre nás prílišná príťaž.

Áno, aj zo šťastia, aj malých vecí, ktoré naoko neznamenajú nič. Ja sa teším z veľa svetských vecí, ale nepíšem nikomu, nepíšem prezidentovi, že aký pekný majú vozový park, a čo z toho má slovač, pretože to nie je vhodný koment. Sú osoby, ktorým to z titulu prináleží, a nech mám na kohokoľvek hocijaký názor, musím ho rešpektovať ako človeka, ľudsky, taký aký je.

Zistil som, a je pravda naozaj, že len človek, ktorý, nazvem to možno aj tvrdšie, ale to len na ilustráciu, aby sme pochopili o čom je tento článok, ktorý proste je neschopný, ktorý svojou schopnosťou, či nazvem to jednoducho, ale vecne, pravdivo, svojou neschopnosťou nie je schpný dosiahnuť to niekam ďalej. Ďalej, ako si to myslí on.

Už Písmo ma upozorňuje na hriech, ktorý má názov závisť. Závisť na druhej strane môže sčasti pre nás znamenať aj nakopnutie smerom dopredu, kedy si konečne uvedomím, že chcem niečo dokázať, a ten druhý, možno môj najlepší kamrát ma v tom predbehol, paradoxne, rýchlosťou svetla, a je tam, kde ja niesom.

Tak je to všade. Ak nadviažem na nasledujúce vety, ktoré poviem, tak, je pravda, že mnohí ľudia sa do niečoho boja ísť. Áno, patrím sčasti aj ja medzi tých, avšak nikdy som nepoukazoval na niekoho, čo nevedel, ak som si to v praxi nevyskúšal.

A tak to znamená, že aj iné cirkvi, aj iní ľudia. Kresťan katolík sa môže aj roztrhnúť od úsilia napredovania spoločnej, podotýkam spoločnej cesty, nakoľko pred Bohom sme si všetci rovní. Avšak veľmi radi majú iní kresťania, nie katolíci tieto témy, pretože je to pre nich tŕňom v oku. Neustále majú iné cirkvi radi témy na biblické udalosti, sú vášnivými čitateľmi Písma Svätého... žiaľ, len čitateľmi, ale uskutočnovateľmi je veľmi málo. To platí pre všetkých samozrejme.

Ak my ukážete, ktorý protestant číta stať z evanjelia, konkrétne napíšem Matúšovo 16,18, ktorý to nevynechá?

Jasne predsa z Písma viem, že Písmo je dobré vtedy, keď sa číta celé, a cielene sa nič nevynecháva, ale sa musí čítať ako celok. Prečo to niektorí nekatolíci radi vynechávajú? Boja sa, že môže byť ohrozené ich zmýšľanie? Radi si kopnete do kresťanov katolíkov, a podobne, ale musíme si uznať, že všetko to, čo sa aj v uplynulých dňoch dialo v Ríme, vám, nielen ja samozrejme, ale viacerí dokážu vysvetliť, a samozrejme autenticky podložiť priamo z Písma Svätého.

Preto aj tento blog adresujem bratom protestantom, ktorý nechápu pápežstvo, nechápu znaky, a úlohy, postavenie rímskeho biskupa, lebo nechcú pochopiť, že nech sa deje, čo sa deje...pravda je jedine v Ríme, a nikde inde. Pán Ježiš poveril Petra, NIKOHO iného z 12 apoštolov týmito slovami. Keby to povedal dvom, ešte by sme mohli špekulovať, či prvenstvo Ríma by mohlo byť akokeby ohrozené.

Avšak tu nejde o prvenstvo, pretože človek nehodný a smrteľný nemôže sa ani zďaleka porovnávať s majestátom Boha, ale pochopme to, že niekto to prevziať musel. A keď verím v Boha, ale nie som rímskokatolík, neviem pochopiť, ako mňa ako nejakého veriaceho môže hnevom stravovať takáto jasná pravda.
Kto mi vyvráti moje slová, tomu aj zatlieskam. Hovorím to ironicky, pretože, áno, Boh je láska, Boh je prameň viery, ale musíme si uvedomiť, že veriť, milovať, ctiť je úplne nemožné bez pravdy. Bez tej PRAVDY, ktorou je Ježiš Kristus.

To znamená, že každý myslí len na seba. Takto vieme rozlíšiť ľudí, ktorí myslia svoje reči vážne, poprípade ich úmysly či sú naozaj pravdivé. Mnohí ľudia majú radi všeobecne známe témy, a veľmi zoširoka ich komentujú, o ktorých nemajú ani šajnu. Pre mňa je nanájvyš zarážajúce, že sa o niekom, koho nikdy v živote nevideli nielen na vlastné oči, ale dokonca ani v telke, či kdesi na obrázku v novinách, dokážu vyjadriť nielen hanlivo, ale najmä nedôstojne.

Ako som písal v minulom blogu o novozvolenom Svätom Otcovi Františkovi, tak rád by som v tom pokračoval. Týmto vytváram duchovný most prepletaný modlitbami za neho, za pokoj vo svete, za zdravie, najmä na môj osobitný úmysel.

Veľmi nesprávne si vysvetľujeme skutočne kresťanskú naozajstnú radosť. Nechápem, čo je na tom, že som komentoval, že mám radosť z nového pápeža Františka, nového Svätého Otca. Je naozaj niekto, koho nepoznáme skutočne prílišných tŕňom v oku a to len preto, lebo chce nosiť na sebe dobre rozpoznateľné znaky nášho Pána Ježiša?

Som si vedomý, že situácia prenasledovania kresťanov sa opakuje nielen z čias rímskej ríše, ale vlastne to vidíme dennodenne. Teraz máme by som povedal aj čiastočnú nevýhodu, pretože badám skutočne na povahách ľudí, badám na apatii, celkovej nedostupnosti mnohých, nezáujmu, povrchnosti.

Áno, dostal som skutočne koment, či bude lacnejší chlieb. Nie, nebude, ale nechápem ateistov, ako môžu takto mi odpovedať, repsektíve reagovať, pretože ja som sa na nič nepýtal. Len som vyjadril moju radosť a nadšenie, nakoľko som kresťan katolík.

Pozývam všetkých veriacich k hlbšej modlitbe, a tiež, aby sme verili Písmu a Pánu Bohu. Len tak budeme jasnejšie pozorovať tvár Toho, ktorý za nás vylial drahocennú krv. Pochválený buď Ježiš Kristus.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár