Vtedy som mal kadejaké prianie. Vtedy som naozaj špekuloval a rozmýšľal naozaj nad mnohými možnosťami, ale samozrejme som uvažoval nad tými možnosťami, čo všetko reálne je, čo sa dá teda premietnuť do reality, a čo reálne nie je, a možno akosi navždy to ostane ako nejaký sen, alebo nesplnené prianie, ktoré človek akosi nosí vo svojom srdci.
Vystanoví teraz mi teda niektoré myšlienky, niečo ako. Je potrebné niečo si naozaj priať? Žije teda človek stále v nejakom akomsi napätí, v nejakom očakávaní, že sa mi niečo zadarí. Áno. Zadarí sa, ale je to s mojím vlastným pričinením, alebo je to bez môjho pričinenia, proste to chcem povedať, či je moje prianie niečo v reálnom pohľade, alebo to ostane snom.
V uplynulom roku takto na sklonku, som, asi som to spomínal, si dal predsavzatie, že pridám každý deň jeden článok, čo som moje predsavzatie splnil a prekročil. V týchto dňoch ešte stále nám doznievajú vianočné sviatky, a to je dobré. Ja som dnes bol odohrať sobáš, a mal som naozaj veľkú radosť. Bolo to v jednom kostole, ktoré je jedným z najväčších, a isto patrí aj medzi najkrajšie, to by som povedal bezpochyby v našom regióne, ak aj nie najväčší, navyše v nádhernom barokovom slohu, a je veľmi bohato prezdobený. Zopár krát som tam už bol, je nedaľeko miesta, kde bývam, hoci tam nechodím vôbec. Pár krát som tam bol. Bol som naozaj veľmi rád, pretože dnes som ako som spomínal odohral sobáš nadôvažok môjmu spolužiakovi ešte na základnej škole, na požiadanie.
Naozaj ma to prekvapilo keď ma jeden nedeľný večer cez telefón oslovi. Skutočne som bol dojatý, a mám nesmierne dobrý pocit. Večer teraz som ešte bol na krátkej turistike, aby som akosi nezlenivel, a zistil som že to bol celkom dobrý nápad, ktorý naozaj stál za to.
V jednom mojom blogu, ktorý som písal minulý rok, som si dal v nadpise akúsi rečnícku otázku, že či je teda potrebné dávať si nejaké predsavzatie, a aký to má význam. Dám si krátku odpoveď, určite má, a je to dobré, ale povedal by som, že všetko treba vykonať s mierou a zachovaním zdravého rozumu.
Záverom by som teda rád napísal ešte posledné myšlienky. Myslím si že nie jedného z nás to možno aj niekedy napadlo, teda takáto alternatíva, zvlášť pri opakovaných možno našich neúspechoch, alebo teda vtedy, kedy zreteľne sme pociťovali napríklad to, že do niečoho sme sa pustili už nespočetne mnoho krát, a predsa nám to nevyšlo, a možno sme cítili akúsi jednak frustrovanosť, a jednak to, že človek nie je uspokojený, a stále mu ešte k tej jeho dokonalosti predsa len chýba, stále teda máme akúsi potrebu zháňať kadečo, niečo možno hľadať, pretože ešte sme nenašli ešte stále to, čo sme hľadali.
Myslím si, ale to je samozrejme môj názor, že človek, ktorému sa niečo zase nepodarilo má tendenciu si dávať predsavzatie práve z toho dôvodu, aby vykonal akúsi nápravu, korekciu, nejaké osobné vylepšenie, možno vlastných chýb a pochybení, možno to, že nebol dostatočne ohodnotený od vlastného okolia, nepochopený, nenašiel akési duchovné a duševne upokojenie, po ktorom chtiac nechtiac prahneme všetci, len málokto si to prizná na seba, a pravdaže touto cestou aj hľadať nejaké ospravedlnenie, pretože človeka isto mnoho vecí mrzia. Mrzí to, čo sa stalo, a čo sa nestalo, čo sa mohlo stať a teda sa nestalo, a stále takto človek iba špekuluje nad tým, ako by svet mohol vyzerať krajšie, ale buď s našim, alebo bez nášho pričinenia, a všetko, od akej miery to pričinenie samotné závisí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár