Napadla ma biblická evanjeliová stať, kde Ježiš upozorňuje na to, aby sme sa držali vždy v úzadí. Poukazuje to na podobenstve o slávnostnej hostine, kde si nemám sadať na popredné miesto, pretože nikdy nemôžem vedieť, či hostiteľ nepozval azda nejakého viac významnejšieho, ako som ja, a aby som potom s habnou nemusel opustiť miesto, a sadnúť si niekam inde.
Preto veľmi múdro radí, aby sme si sadli na posledné miesto. Nie preto, aby sme nevideli, čo sa vpredu robí, ale preto, aby sme sa vždy držali v úzadí, až príde čas na nás, sám Hostiteľ nás povýši.
Prečo píšem taký blog. Mám skúsenosti s ľudmi, ktorí sú v poslednej dobe príliš múdri. Pravda je taká, že nie je dobré byť dokonalým, pretože to nie je zdravé. Keď sa cítim na úrovni, že ma nik nemôže nahradiť, prisvojujeme si akosi automaticky právo na všetko. Že len ja som najlepší, odo mňa už nik nemôže byť lepší, a som ničím a nikým nenahraditeľný. Je to veľmi veľký omyl.
Áno, nemám rád múdrych ľudí. Nie preto, lebo sa stránim poučiť sa ich múdrosti, ale preto, lebo svojou akože samozvanou múdrosťou znepríjemňujú, žiaľ, častokrát bezdôvodne život druhým. Sú ako časovaná bomba, a nikdy nevieme, kedy môžu na nás vybuchnúť. Takýto prílišný perfekcionizmus môže ale mať katastrofálne následky.
Aj v pedagogickej praxi sa stáva, že častokrát študent prevýši v niečom svojho učiteľa. Možno nie v exaktných vedách, ale v humánnych. Proste stávajú sa situácie, kedy zo strany študenta skutočne príde niekto na inšie, originálnejšie, lepšie, kvalitnejšie nápady, a zrazu vodca je nahratý. Má za sebou kvalitne silnú opozíciu, ktorá sa mu môže kedykoľvek vzoprieť, a odmietnuť ho ako svojho vodcu, ako nejakú prirodzenú autoritu, pod ktorú on vlastne podlieha, a ktorú má rešpektovať.
Z toho mi logicky vyplýva, či mám morálnu povinnosť počúvať niekoho, kto je síce starší, ale pravda je taká, že v niektorých veciach, napríklad v morálnych, osobnostných kvalitách akosi značne pokryvkáva. Poslúchnuť je jedna vec. Tej sa nebránim. Otázka ale je, či sa s tým mám stotožniť aj vnútorne, a tu už môže nastať problém. Problém môže zrazu vygradovať do formy odmietania prijatia autority.
Je jedno, v akej sfére si tieto situácie predstavíte. V každej spoločnosti vodca nemá rád, a neznáša takých svojich podriadených, ktorí ho hravo predčia niečím, načo vodca jednoducho nemá vlohy, talenty. Proste pravda je taká, že každý z nás vlastní niečo originálne, jedinečné, také, čo nás charakterizuje, a robí tým čím sme. No žiaľ, takýto človek môže pri vodcovi dosť trpieť. Môže byť znevažovaný, utláčaný, je mu odopreté právo na svj vlastný duševný rozvoj, a to len preto, lebo autorita rozhodla ináč.
Videl som to všade. Môžeš byť múdry, môžeš byť šikovný, len málokto si v živote všimne, aké úsilie v skutočnosti vynakladáš, a pravdu má to porekadlo, ktoré žiaľ, ironicky opomína, že za dobortu, na žobrotu. Kde všade som sa s tým stretol. Napríklad v škole. Videl som to v kostole, videl som to na pracovisku, vo viacerých odvetviach spoločnosti, viacerých situáciách, kde som videl odkryté pravé tváre tých, ktorí sa najčastejšie hrali na veľmi múdrych, na akýchsi bezchybných, na zbožných, na možno navonok veľmi nezištnými, avšak... všetko dávali zo svojho prebytku a možno častokrát jedine preto, aby ich videli inší ľudia. Aby bolo nezdravo obdivovaní za niečo, čo vlastne ani nedokázali samé, pretože to majú už akosi prirodzene v sebe. Pán Ježiš síce
v Jánovom evanjeliu preto aj spomína, že "nie je učeň nad majstra, mňa prenasledovali, aj vás budú..."
Čo na záver povedať? Nenechajme sa ničím a nikým odradiť, ak si myslíme a vnútorne akosi cítime, že to, do čoho sme sa pustili je naozaj správne. Častokrát mám pocit, a to píšem z vlastnej skúsenosti, že mnohým závisť nedá spávať, a dávajú to patrične najavo, a tým pádom sa snažia eliminovať naše nadšenie, naše ortodoxné nasadenie za nejakú dobrú vec, pretože... ich neschopnosť spôsobuje závisť takýmto, ktorí na to majú.
Počúvajme vlastné vnútro, a ak sme veriaci, všímajme si pozornejšie udalosti a javy okolo náš, či nejaké životné udalosti aj nasvedčujú, že to, čo robíme je správne, a či to pochádza od Boha, alebo od sveta.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár