Znenazdajky som si poobede výnimočne zdriemol. Krásny čas dopoludnia som samozrejme využil návštevou Pánovho chrámu, a teraz oddychujem. Pridávam teraz môj názor, ktorý som zdieľal do jednej diskusie v plnom znení.

Brigády zo škol za istého nemenovaného režimu ste milovali, ale vedzte, že niektorí ľudia za to, že verili v Boha boli na inej brigáde, kde ich šikanovali, bili, pľuli, väznili nespravodlivo. 

Viem vám menovať x kňazov, ktorých takto poznám. Môj strýko ilegálne musel prekročiť hranice, ak chcel byť kňaz, pretože komunisti terorizovali našu rodinu. KAŠLAŤ na komunistické brigády tie stáli za dve veci. Viacerí v rodinách ani netušili o členoch, ktorí žili v emigrácii a nemohlo sa o nich hovoriť, vraj to boli nepriatelia štátu. 

Schizofrenický komunistický režim bol nepriateľ sebe samému, kde sa nedokázal kontrolovať, a bol psychicky závislý od moskvy, čo ktorý ožratý súdruh vypotí zo seba. A aproto za ten byt pani Anna čo ste dostali za komunizmu. Váš byť má trhovú hodnotu, ktorá síce bola neporovnateľne lacnejšia, ako dnes, avšak to nie je všetko. 

Ešte pred tridsiatkou, ako nechválim sa, ale ja mám rád, kedy v diskusii hovoríme objektívne o nejakej pravde, ktorá jestvuje a pretrváva, a nie pri nejakých domnelých klamstvách, ktoré niekto klamal neustále, pritom mal klapky na očiach a ušiach, najmä v období, kedy sa diala napríklad nejaká nespravodlivosť. 

Považujem za potrebné mať aj kritický náhľad na realitu, aká vtedy možno bola, hoci tá doba isto mentálne sa nedá porovnať napríklad s dnešnou dobou, čo môže byť. Rozdiel ešte medzi tým myslením je to, čo nepochopia mnohí starí. 

Že človek tu donekonečna nemôže byť, a generácia ľudí predsa sa mení. Generácia sa obmieňa. Prirodzene vymierajú starí ľudia, rodia sa ľudia do tejto doby, ktorí teda majú svoje myslenie, svoje myšlienky, majú originálne názory, sú šikovní a dokážu sa v niečom presadiť. Niekomu to možno trvá  trochu viac, kým si nájde miesto, ale predsa si nájde miesto, niekomu to proste ide ľahšie. Ťažko povedať. VIeme dobre, že človek v niečom sa môže cítiť možno ešte mentálne nedokonalý, keď sa obzrie trebárs za svojimi rovesníkmi, čo všetko možno oni dosiahli, oni ešte to nedosiahli ani zďaleka.

Možno aktuálnym problémom každej doby, nielen doby minulej, ani doby súčasnej je nedostatok empatie, ktorá v súčasnosti, ale čo chcem zdôrazniť, aj v minulosti chýbalo. Prejavilo sa to v každej profesii, ktorú človek dokáže vykonávať. Sú profesie, ktorú konáte naozaj zo svojho presvedčenia, sú profesie, kedy nejaké sentimenty, teda povyšovania citovej hodnoty nad racionálnu úvahu idú isto bokom. Človek predsa len nemôže žiť v nejakej ulúzii, v nejakej bubline, ktorá celkom isto raz praskne, a potom možno sa pozrie na tvár reality, ktorá pre neho nastala. Ktorá možno nastala v tej menej príjemnej chvíli, ktorú azda očakával, možno ju neočakával, ťažko povedať, ale možno nečakal, že príde v takej forme, akej príde, a akej prišla

Druhá vec čo by som mohol zdôrazniť k tejto tematike, je, nakoľko som starší, a isto viac sa vyznám ako nejaký osemnásťročný človek, ktorý o niečom možno tuší, ale dajme tomu, Čo sa týka nejakých financii, a príležitostných zárobkov. 

Pozrite. keby som chcel, by som také byty mohol za dnešnú trhovú cenu kúpiť možno tri. Tu nejde ani o otázku peňazí, tých nikdy ne je dosť, ale ide tu o tú pointu. Všetky dať do prenájmu a žiť z toho, a viete koľkí takto to robia? Vy by ste si v živote (to stopercent, a celkom ľahko sa môj názor okrem iného ktorý sa dá aj racionálne dokázať, ) nedovolili kúpiť obratom ruky tri byty za cenu ako sa predáva v roku 2020. 

Záverom ešte spomeniem toto. Takže rozdiel medzi vašim životom v socializme a rozdiel v dnešnej dobe je to, že ste nikdy nič nezarobili, nikdy ste nič nemali navyše, (zdôrazňujem navyše, nie celkovo ) Ďalej bol obrovský dopyt a teda najmä, čo je smutné, nedostatok po niektorých veciach, ktoré dnes sú samozrejmé a automatické, len problém bol v tom, že v západnom Nemecku to bolo automatické aj pred 50 rokmi, kdežto u nás je to automatické len v dnešnej dobe, aj to u niektorých ľudí zriedkakedy. Zamyslite sa nad tým,

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár