Chcem sa k niečomu vyjadriť. Poznáme tie okrídlené frázy, ako som spomínal teda v nadpise, a síce, nesúď, keď nepoznáš. A to doslova. Či už v dobrom, alebo zlom.
Nato, aby sme spoznali tú nahlbšiu, teraz ale ja mám konkrétne na mysli z duchovného hľadiska intimitu druhého človeka, je dobré, keď si nebudeme o ňom vytvárať akési falošné predstavy. Či už v tom dobrom alebo zlom.
V sobotu po dlhej dobe som strávil istý čas s človekom, s ktorým si do tejto chvíle neviem poriadne prísť na meno. Mrzí ma to, ale je to tak. Do poslednej chvíle som váhal, či to mám vziať, alebo nie, ale napokon, z kresťanskej lásky ku druhým som sa na to odhodlal. Povedal som si v duchu. Ja sa na nikoho nehnevám, ba čo viac. Ja sám som prišiel ako prvý s nápadom odpustenia.
Avšak moje vnútorné bohaté skúsenosti sa posunuli takým smerom, že mi je to úplne ľahostajné. Nezaujíma ma osud druhých, lebo ja nezaujímam ich. Som teraz mierne, no poviem to svetácky, zameraný len na seba, a ak to mám povedať dnešným jazykom, zameraný prevažne na svoje ego, avšak mám na to celkom opodstatnené dôvody, ktoré samozrejme nik nepozná.
Ten vonkajšok možno hej, ale to vnútro nie. Zo zléeho som sa poučil, a pohlo ma to dopredu, na dobré spomínam v dobrom. Nesnažím sa vracať sa do minulosti, hoci pravda je taká, sem tam mi mysľou ešte kadečo preletí.
Áno, preletelo mi mysľou, ako som sa šiel roztrhnúť preto, aby sa druhí pri mne cítili len to najlepšie. Keď sa snažíš vytvárať čo najlepšie podmienky pre nejakú existenciu a podobne, tak väčšinou nemáš úspech. Je to ako v škole. Darmo prídeš domov, máš všetko, máš jedlo, počítač, a podobne, väčšinou len odhodíš školskú tašku kdesi do kúta, a ihneď sadneš za počítač, drvíš dajaké hry, keď som bol na strednej facebook neexistoval, ani táto stránka a podobne, a nemáš záujem večer sa učiť, lebo sa ti proste nechce.
Pričom ti nič nebráni, a na druhej strane, na druhý deň si dutý ako bambus.
Nesúď keď nepoznáš. Áno, ktovie, čo sa v tej druhej hlave odohráva. Príliš veľa ľudí, poviem to možno polo - odborne, polo - laicky, sa snaží každého len analyzovať. Sme akosi príliš vystavení tlaku verejnej mienky, a mienky druhých ľudí, ktorí nútia človeka vysloviť svoj názor, aj vtedy, keď to nie je aj spoločensky žiadúce.
Zbytočne sa len podnecujú nejaké vášne, najmä vtedy, keď sa to nemusí. Dneska, pri vyhliadkovej ceste po meste som trošku tak v podvedomí rozmýšľal nad veľmi veľa vecami.
Ako ma urážali cudzí ľudia, ktorí ma teraz nezaujímajú. Aké je to vychutnať si pocit, že sa mám v dobrej, psychickej pohode, že som ďakovať Bohu pri sile, pretože som si vedomý, že všetko pochádza z dobrých, hojných a štedrých rúk Pánových, bez ktorých sme nič. Absolútne nič.
Keď som čítaval kadejaké filozofické, a duchovné príhovory, nachádzal som tam plno nezrozumiteľných výrazov. Nie žeby som nejako nerozumel tej príslušnej jazykovej terminológie, možno aj, ale malo to oveľa hlbší význam. Každý chce každému dávať rozumy a poučovať, čo má robiť. Tak to robia ľudia, ktorí nemajú čo robiť, a ktorí sú až priveľmi zaťažení sebou samým a vlastným úspechom.
Bojím sa že pominule časy, kedy si bol jeden druhému blízko. Že už pominuli časy, ako sa to spomína v známej pesničke, že v dolinách, ľudia nemajú zamknuté brány, majú čisté srdcia a podobne. Odcudzujeme sa druhému doslova závratnou rýchlosťou, pretože sa chorobne bojíme, že mi niečo môže cudzí akokeby ukradnúť. Paradoxne, opäť, opak je pravdou. My sa sami seba okrádame o veľa vecí. O nové nápady, o nové inšpirácie, o nové rady, o niečo pozitívne, pretože nikdy nevieme, čím nás môže obohatiť aj neznámy človek.
Išiel som raz od cintorína s kamarátom, a tu som videl, ako dve ženy dostali defekt na aute. Neváhali sme ani sekundu, a ihneď sme sa privraveli, a ponúkli, že im nejako pomôžeme. Označili nás za anjelov, a neviem za koho ešte. Áno, dostali sme eurá, a mal som veľmi dobrý pocit. Nie preto, že som zarobil, ale práve naopak, že som pomohol. To, že som dostal dobrovoľne odmenu, ktorú som nepýtal, som vnímal ako zadosťučienie za to, čo mi spomínal Pán Ježiš V Písme Svätom, a síce, ..."čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich maličkých, mne ste urobili..."
Preto na záver by som chcel povzbudiť všetkých, aby sme dobre, statočne, nezištne slúžili druhým, a Boh nám to vynahradí, ani nevieme ako. Len buďme kľudní, a pozitívne naladený. Nech sa vám všetkým darí, a prajem vám všetkým príjemne prežité tieto pôstne dni, a majmä tiež ale na pamäti tieto slová.
Na záver posledná aktuálna spirituálna myšlienka. Klaniame sa ti Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet. Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nadomnou, aj nad dušiami v očistci. Pochválený buď Ježiš Kristus.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
zajkousko
4. 3.marca 2013 19:14
veľmi pekna úvaha v týchto smutných časoch.......filip
Napíš svoj komentár