Lenže dobre vieme, že tak ako hovorí písmo, telo si žiada čo je proti duchu, a duch proti telu. Na druhej strane dovolím si tvrdiť, že toto v písme je myslené trošku fundamentalisticky, tak isto, ako pôsobí aj tematika dnešnej diskusie. Poviem prečo. Mám pocit, že my kresťania sme v absolútnom rozpore a duchovne a materiálne nevyvážené osoby. prečo.
Človek niečo prosí, a viera v Boha je pre neho aktuálna len vtedy, pokiaľ si chce uspokojiť svoje potreby. Predstavte si, žeby ste žili v dokonalej harmónii, pokoji, šťastia, a všetko by vám šlo od ruky. Prečo nie je ani jeden miliardár kresťan?
Nebudem rozoberať do ktorého náboženstva patria, aj keď neverím že berú prípadnú vieru v Boha vážne, ale povedzte prečo. Prečo kresťania sú viacmenej neúspešní ľudia. živíme sa prácou za minimálnu mzdu a človek v pote tváre si plní kresťanské povinnosti, v pote tváre je svoj chlieb, v pote tváre ide do kostola, kde nie jeden krát premýšľa nad milión nezodpovedanými otázkami, ktoré ho častokrát zaplavujú. To sa prejavuje aj v duchovnej frustrácii a nespokojnosti, kedy človek ako kresťan nie je spokojný takmer s ničím.
Dá sa povedať, že aj filozofia vznikla sama o sebe ako vedný odbor preto, lebo niektorí ľudia cítili veľký vzdor voči niečomu, voči čomu sa bránili a takto nutne museli mať militantné postavenie v spoločnosti. Najzávažnejšie otázky ich duchovného života neboli schopní plynule riešiť, práve preto mnohí sa označujú ako neustále hľadajúcich nejaké hodnoty, ku ktorým sme už dávno mali dozrieť. A vidíme že sa tak nedeje.
Častokrát nie sme schopní uspokojiť základné naše požiadavky. je to dôsledok aj toho, že človek neprecíti vieru tak, ako má. Mnohí veria len preto, lebo v ich živote stále musia s niečím bojovať. pozrite. Mňa napadla iná myšlienka.
Pán príde súdiť živých i mŕtvych, ale čo keby sme sa modlili nie za zjednotenie kresťanov, ale za zjednotenie celého sveta, aby celý svet podotýkam sa správal ako jedna rodina. je zaujímavé že citát krv mučeníkov sa stalo semenom nových kresťanov, je teda zaujímavé, že človek prakticky viditeľným násilím sa dokázal len zmeniť svoje myslenie, ktoré do onoho času bolo stereotypné. Na druhej strane je to kontroverzný výrok, pretože násilie páchané na druhých, s tým spojené mučeníctvo nikdy nie je osožné pre spoločnosť a cirkev.
Domnievam sa, že takto by malo byť potrebné aj jasnejšie odkomunikovať naše potreby v rámci cirkvi, náboženstva a duchovného života. Na jednej strane možno apelujeme na pôst o chlebe, ale na druhej strane sa nevieme potom dojesť. na jednej strane hovoríme o láske, ale nedokážeme poslať sms tomu, ktorý to potrebuje najviac. na jednej strane hovoríme o potrebe komunikácii, ale sami komunikáciu nevyhľadávame a máme radi len internet, lebo ten znesie všetko.
Častokrát sa stane, že aj s dobrým človekom si jednoducho nemáme čo povedať. ....
Jednoducho príde situácia, kedy človek nevie, o čom sa má rozprávať. už akokeby všetko vedel. všetko chápal. Je to podľa mňa preto, lebo my máme neosobné vzťahy. Dvaja najlepší priatelia, kamaráti vždy majú nejakú tému, a ten vzťah neochladne nikdy. Možno máte nejakého kamaráta ešte z detstva, s ktorým si dokážete písať aj po možno 30 rokoch o niečom, v ktorom si rozumiete, a viete prečo. A práve toto chce Boh.
Lebo u viacerých som badal, že áno, aj v duchovnom živote, povie možno pekné duchovné zamyslenie, ale ako to je v praxi. Slová síce povzbudzujú, ale to čo priťahuje je dobrý skutok. A pokiaľ neviem premeniť vieru na skutky, niekde je problém. Nijaká prekážka vám v tom nepomôže. Je jedno či je pandémia.
Keby som veľmi chcel, cez internet viem sa iniciatívne spojiť na mesengeri (novodobý systém komunikácie pravda) s hociktorým kňazom, tak ako s vami. Ten vzťah neochladne možno nikdy, a je jedno, či je pandémia, či ste na opačnom konci sveta. To je jedno. Všetko pramení z vnútorného chcenia. Lebo je rozdiel medzi možnosťou a medzi chcením. Obrovský.
A pokiaľ človek takto je nastavený, pokiaľ takto pekne kráča ku cieľu, je nemožné, aby sme minuli cieľ, presne ako to opisuje pavol v listoch, aby sme sa snažili získať neporušiteľný veniec v nebi. Lebo viete. Aj v duchovnom svete jestvuje konkurencia. Tam, kde sme blízko Boha jestvuje riziko najväčšieho pokušenia. mnohí si sprítomňujú pojem pokušenie len k vzťahu 6. prikázaniu, ale nie je to len o tom.
Práve preto je potrebné, aby človek mal všestranné záujmy, pretože človek nemôže jestvovať v nejakom sterilnom prostredí, kde nepozná problémy doby. A mnohí tak žijú! Mnohí nepoznajú problémy doby, žiaľ, nie jedno katolícke periodikum o tomto mlčí, a nevenuje sa aktuálnej problematike.
Žiaľ, mnohí v kresťanstve povyšujú 6. prikázanie ponad všetko, pričom vo vzťahu platia okrem toho aj úplne iné hodnoty, ktoré keď nie sú kompatibilné, pôsobia kontraproduktívne, následkom čoho je rozpad vzťahu, neistota, strach, stres, úzkosť, panika.
A práve takéto stavy zažívajú hlboko veriaci ľudia, ktorí niekedy nie sú schopní racionálneho uvažovania, že viera v Boha stojí aj na "iných" atribútoch, než to, čo učíme v cirkvi. Človek v prvom rade keď má zlú povahu, môžete byť akýkoľvek kresťan čo si plní povinnosti, ale čo potom.
Záverom spomeniem niečo z literatúry.
Karol May vo vinetuovke spomína, ako indián prijme akýsi "krst" samozrejme to nie je krst v priamom slova zmysle, ale pekne hovorí, citujem....
"...navonok sa azda ukáže ako dobrý, ale vnútri ostane surový a zlý. a preto sa tento človek podobá spálenému a nie upečenému mäsu..."
Mäso sa na povrchu spáli, ale vnútri ostane surové a zlé. Teda viacmenej je nanič. A práve preto, keď človek nepoužíva rozum a uprednostňuje kresťanský sentimentalizmus, je to falošnejšie, ako keby som bol presvedčený ateista. Sentimentalizmus v duchovnom živote teda myslím ako povyšovanie citového rozpoloženia ktoré je v protiklade s rozumovým uvažovaním. Častokrát je to takto! Skúste nad tým pouvažovať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár