Pán páter Boh rozmýšľa inak ako my, o tom som presvedčený. On dokáže zotrieť hriechy aj iným spôsobom, ako je to ustanovené z moci kľúčov, ktoré dostali apoštol Peter a Pavol, taktiež slovami komu odpustíte, budú mu odpustené, komu zadržíte, budú zadržané teda mám na mysli hriechy. Inokoresťania tiež nechodia na spoveď, a možné spasenie predsa len obsiahnu za istých podmienok.
To samozrejme neznamená, že nedajbože by sme niečo chceli poprieť. Našou úlohou v tomto čase, veľmi zvláštnom, je vo vlastnom záujme predovšetkým sa modliť ešte viac, venovať sa niečomu, čo povzdvihne môj osobnostný rast, práve preto, aby som v niečom napredoval. Práve preto, aby som sa dokázal odpútať od niečoho, čo ma zaťažuje, možno znervózňuje, a čo mi zatemňuje pohľad na božie veci a zároveň vedel sa pohybovať aj v svetských záležitostiach, ktoré nie sú o nič menej podstatné. proste plniť si povinnosti.
Netrápte sa vecami, ktoré zmeniť zatiaľ nevieme. To nie je problém vôbec. Druhá vec, keby som strašne chcel, za kňazom ísť môžem, vyspovedať ma môže. To mi nik nemôže ani zakázať.
Takže vždy platí, kto chce hľadá spôsoby, kto nie hľadá dôvody. A druhá vec. Kňazi ako takí nie sú horliví natoľko, žeby vyhľadávali (iniciatívne) hriešnikov. Mali možnosť aj v mimopandemických opatreniach, a nedialo sa tak. Pamätám sa ako u nás, mali sme troch kaplánov, ale len jeden spovedal, a denne boli tri omše. Len by som podotkol, že to síce sa jednalo o dobu asi desať rokov dozadu, ale dobre si na to pamätám. Ostatní buď pozerali televízor, alebo boli ešte na internete, lebo čas pre nich omše ešte nebol.
Taká je realita pán páter. Chápem že vy ako kňaz na misiách mimo domova slovenska, to vnímate trošku citlivejšie, pretože ste odlúčený od svojej biologickej rodiny, a inak chápete možnosti a nemožnosti presunúť sa k svojej rodine.
Nechajte to všetko na Boha. Písmo hovorí, akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám. A je otázka, kto konkrétne má ťažký hriech.
Nemôžeme ani skĺznuť do sveta modernej fabulácie. Chápem vaše obavy ako kňaza, a takéto otázky som si nie raz kládol aj ja, pretože ja som tiež chcel byť kňaz, ale vedzte, že Boh neopustí svoj ľud. Dakedy som si deň nevedel predstaviť bez omše, teraz som už tri týždne nebol v kostole, noa?
No tak pozerám cez telku v nedeľu, nijaký problém. My za to nemôžeme. Radšej skúsme riešiť veci ktoré sme mohli riešiť, a neriešime. A to, že keď o pandémii nebolo ani reči, ľudia uprednostnili kadečo inšie, než návštevu kostola a spovede. A realita je taká, že toto je niečo ako jedenásta egyptská rana, bez debaty.
Aj kňazi mnohí boli a sú vlažní. Ich kázne nestoja za veľa! Nevzývali ľud na pokánie a nevyučovali Písmo. Namiesto toho uprednostňovali vlastné myšlienky, pred vykladaním Písma na kázni, a miesto toho, aby poučovali ľud o spáse sa svojím monotónnym rozprávaním premenili skôr na uspávačov hadov, než na skutočných šíriteľov Božieho evanjelia.
Záverom poviem len toľko, že pokiaľ nebudeme zastávať predovšetkým kritické stanovisko, nepohneme sa iste ďalej.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
2
@johnysheek prečítal si si pozorne môj článok? čo som ja spravil pre druhých veľmi veľa brat. pracoval som ako zdravotník a spravil som myslím si veľmi veľa.
3
nepochopil si..
nepotrebujem aby si písal a vravel, čo všetko si spravil.. len mi prekáža ukazovať na druhých, čo všetko nespravili.. (bez ohľadu na dôvody)... keď už im to povedať face to face, ...
nepotrebujem aby si písal a vravel, čo všetko si spravil.. len mi prekáža ukazovať na druhých, čo všetko nespravili.. (bez ohľadu na dôvody)... keď už im to povedať face to face, ...
4
sú veci ktoré pozoruješ ako celospoločenský jav. začiatkom hovorím že som sa zapojil do diskusie internetovej. nie verejnej na ulici.
Napíš svoj komentár
prečo posudzuješ druhých?