Vy ani nerozumiete čo napísal, len preto, lebo to napísal ako katolícky kňaz. Keby to napísal hinduista, alebo nedajbože ateista, ak by ho to napadlo, už by ste ho hejtovali určite.
Prosím vás pekne, začnite používať rozum, ktorý Vám nadelil Pán Boh.
Odhoďte prosím vás tie sentimentálne reči, ktoré nevedú k ničomu. My kresťania žijeme v akejsi ilúzii, že sme dokonalí, aj keď sme nedokonalí, ale predsa nikto na nás nemá. Mám akési na toto všetko dva pohľady.
Čiže žijeme v akejsi duchovnej elite, ale žiaľ, samozvanej, pretože ona neexistuje. Čiže žijeme v akejsi kontraprodukcii, že áno, sme nehodní, sme nedokonalí, sme nevhodní, neužitoční sluhovia, ponížení duchom a unížení srdcom, ale pokiaľ máme užívať nejaké dobro, tak už to v podstate neplatí, a sme kráľovské božie deti, ktoré si nedokážu nič také odoprieť, čo by nás niečo proste stálo, čo teda by sme museli pre niečo obetovať, niečoho sa proste vzdať.
Mám k tomuto všetkému moju otázku, ktorá znie takto. Nie je to kontraproduktivne jednak v kresťanskom našom povedomí, duchovnom živote, a jednak v praktickom živote? To je ako bežne v živote opíšem vám situáciu.
Kamarát alebo kamarátka vás ponúkne dezertom, poviete... nieee. nechaj tak, daj deťom, doma máš komu dať, ale keby bolo priamo na vás, a vaše pudové správanie, zjedli by ste na posednie nielen jeden dezert ako celú krabicu, ale možno ja dva, alebo tri. Povedzte mi či nemám v tomto pravdu. Čo teda z toho vyplýva.
Ak náhodou niekto nám to pod ťarchou dôkazov dokáže, už máme urazené ego.. áno presne takto sa staviame k životu.
Dovtedy budete s niekým, ľudovo povedané za dobre, kamarát alebo kamarátka, budete vo vzájomnej priazni, on vo vašej a vy v jeho, pokiaľ sa vám raz nevzoprie voči vášmu presvedčeniu, čo prirodzene dokáže rozhodiť a narušiť akýkoľvek vzťah, a jednotu z toho plynúcu.
Potom to už bude presne opačne. To presvedčenie nemusí byť zlé, ale viete ako to v živote býva.
Biblia v Starom Zákone hovorí viac menej jasne..."priateľ, ktorému som dôveroval, zdvihol proti mne pätu..." Ž41.
Z tohoto všetkého mi záverom tohoto blogu vyplýva jedno jediné.
Kto sa postaví jeden voči druhému, obyčajne sa ich cesty rozdelia. To je zákon prírody, či prežijete, alebo neprežijete.
Buď zotrváte vo svojom omyle, alebo sa z daného omylu poučíte. A hovoríte veľmi zle. Pán Ježiš sám predsa povedal v evanjeliu tie dôležité skutočnosti, a síce, že máme bdieť, a byť pripravení, pretože nevieme dňa ani hodinu.
Mimochodom o tejto evanjeliovej skutočnosti u nás pán farár kázal pri pohrebe v kázni, ako som dobre počúval. Teda ak mám najdokonalejšie prežiť prítomný okamih, dostávam sa čiastočne do rozporu s biblickým učením, a jednak z toho vychádzam aj z romantického rozporu medzi večným bojom dobra so zlom, či si mám niečo užiť, alebo sa mám držať v skromnosti, ale možno kôli tej skromnosti nedokážem nič. Možno nedokážem naplno prejaviť a rozvinúť svoj talent, ktorý v tebe, vo mne nejako drieme, zanedbám seba, seba nezachovám, ale bude zničená moja identita so všetkým s čím to spolu súvisí.
Boj dobra a zla nekončí nikdy pokiaľ žijete na zemi, a vo večnosti spoznáte celú pravdu, ktorá vás oslobodí, a zistíte ju v plnosti, aspoň tak tomu veríme v kresťanstve.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár