Mnoho ľudí, najmä mladých, ani netuší, koľko zlého si môžu sami sebe narobiť, a celkom zbytočne, keď si budú dávať nereálne sny a predsavzatia. Zamotajú sa napríklad ešte viac do svojich pocitov, kde sa budú nechávať unášať akýmisi ilúziami o dokonalosti niečoho, čo v podstate ani nikdy neexistovalo.
Dneska je samozrejme plný internet kadejakých zaručených rád, musím dodať, že celkom zlých, s nie zdravým uvažovaním, ako teda máme kráčať s touto chorou dobou, ktorá neposkytuje v nijakom prípade nejaký trvalý pocit šťastia, čo ja osobne beriem ako veľkú výstrahu. Ono na začiatku to vyzerá celkom tak nevinne, častokrát si hovoríme, veď predsa o nič také nejde, nic sa nedeje. Ale deje sa. Často z nejakého začatého je už veľmi ťažko odstúpiť, a mnohým takýto krok v živote celkom isto nepridá na kvalite žitia života.
Z čoho toto všetko prameni? Predovšetkým je to nesprávna výchova, pretože nedozretí ľudia, a to vo veku často pod osemnásť rokov si myslia, že už môžu všetko, lebo čosi splnili, čo je len na papieri.
Sami dobre vieme, aká je realita dosť odlišná od nášho vnímania, takého, ktoré vzniká na základe našich domnelých subjektívnych, a často nereálnych predstavách. Na jednej strane ony zlé nie sú. Pretože človek sa nejako vyvíjať musí, a aj nejaké nesprávne alebo skôr nazval by som to nevyzreté rozhodnutia sú na to dobré, aby postupom času človek samostatne popremýšľal, a uznal, kde spravil chybu, či sa oplatí pustiť nepremyslene a bezmyšlienkovite do ďalších plánov a plánovania, ktoré raz už proste nevyšli a stroskotali cele na základe našej osobnej nevyzretosti, nerovnováhy, nepremyslenej akokeby životnej strategie.
Lebo všetko chceme tu a teraz. Myslím si, ale to sa týka všetkych nás bez rozdielu, keby sme teda v nejakých rozhodujúcich okamihoch predovšetkým viacej popremýšľali, ako najprv konali, čo sa teda v extrémnych situáciach deje presne naopak, bolo by to lepsie. Často ale robíme práveže opak.
Často napríklad počúvam niektorých známych tie okrídlené frázy, že teraz im ide dobre karta. Otázka je, čo to teda pre nich bližšie znamená, a čo si predstavujú pod týmto pojmom.
To je hlúpy, tak by som to azda pravdivo nazval, novodobý fenomén s cieľom kohosi ohúriť, ale vedzte, že v ich prípade sa jedná o akúsi prípadnú stabilizáciu v ich osobnom živote. Človek samozrejme môže pociťovať nejaké osobné stúpanie, ale častokrát sa jedná len o subjektívny vlastný pocit, ktorý sa týka len jeho samého, ale v žiadnom prípade jeho okolia. Azda každý z nás vie, čo tento pojem znamená. Či je to tak aj v skutočnosti, a či to nie sú len nejaké prázdne slová, ktorým sme teda naleteli predovšetkým my sami, za to všetko za nás môžu pravda hovoriť naše skutky, teda všetko konanie, ktoré vidno po nás.
Prečo sa toto všetko deje. Predovšetkým musím pripomenúť, že sa tak deje na základe zlej motiváce. Priznám sa, že aj ja som jej čiastočne podľahol, ale to sa dialo len na základe vlastnej nesprávnej motivácie, kedy som proste ešte nevedel celkom jasne a zretelne zadefinovať moje méty, čo vlastne chcem. Prečo teda k tomu došlo?
Minule som opisoval udalosti, ako nie je dobré a príaznivé, kedy človek nemá veľmi na výber, a veruže toho za nejaký krátky časový okamih príliš toho nenašpekuluje a nevymyslí. Keď si teda reálne trošku nepremyslí, co vlastne chce, či to chce na základe vlastného uváženia, a celkom slobodného rozhodnutia. Potom keď spraví nejaké tonesprávne rozhodnutie, môžu nastať celkom iste dve situácie.
On si síce splni svoj sen, ale nebude celkom šťastný. Otázka je, ako som to v jednom mojom predchádzajúcom blogu naznačil, či dotyčný splnil sen sebe, alebo niekomu inému. Zamysleli ste sa niekedy nad takouto alternatívou?
To si totiž viacerí zamieňajú, a budé to v nich osobnú spokojnosť, ktorá ale nemá dlhotrvajúci charakter, a obyčajne za krátky čas dozaista pominie, a v tom lepšom prípade, si na to viacej nebude spominať. Bude síce trochu spokojnejší, pretože vyrieši čosi, čo keby začal časom len odkladať,a nie riešiť, isto by to nebolo lepšie, ale problém je, že nebude celkom naplnený a šťastný.
Takto vznikajú ilúzie, a po čase človek nie je ani tak naplnený a spokojný, ale na druhej strane necíti potrebu opätovne čosi mať, čo cítil v predchádzajúcom období akýsi nedostatok.
Záverom teda ešte v krátkosti napíšem. Som rád, že sa mi podarilo napísať toto poludňajšie zamyslenie. Prajem vám pekný deň, a nech sa vám darí. Nezabudnime predsa na to, že úspech človeka v nijakom prípade neznamená nejaké finančné ohodnotenie, v nadpriemernej forme, nejaké kvalitné a plnohodnotné materiálne zabezpečenie, než by to bolo naozaj na kvalitnejšej, vysokej a špičkovej úrovni. Koncentrujme sa teda na skvalitnenie našich vnútorných vlastností, a časom zistíme, čo znamená naozajstné šťastie.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár