Dnes som si dal menšiu pauzu, ale spamätal som sa až teraz, a večer pôjdem ešte si zašportovať, lebo to treba.
Obyčajne aj dobrí priatelia sú dobrými priateľmi prakticky do momentu, kedy nenarazia na nejaký konflikt názorov, na niečo, čo ich akosi zrazu začne rozdeľovať. Kedysi som pridal článok s tou tematikou, že či je dobré mať jednak rozdielne názory, čo sa stane, kedy človek akosi toho druhého v niečom prekukne, že zrazu hrá na dve strany. Na jednej strane nastane situácia, že sa pozrie pravde do očí a vie, že ten človek pri ňom v podstate už nie je až taký super, ako si to myslel do onoho času, a práve týmto konfliktom sa mu razom otvorili oči. Oči, ktoré si možno zakrýval pred pravdou, a možno takou pravdou, že nechcel stratiť možno najlepšieho kamaráta, ktorého teda za neho považoval.
A takto obyčajne človek ktorý má rozdielne názory zistí sám na sebe, že tým druhým nevyhovel. Pamätám sa ešte na základnej škole, písali sme nejakú písomku z fyziky,ale ja som to označil za dosť zákerný spôsob ohodnotenia, aj keď kafrať učiteľke do toho by bolo asi nedôstojné, napriek jednak aj nízkemu veku v tom období, ale tak dajme tomu.
A písali sme teda písomku z nového učiva. Proste prebrali sme nejakú tematickú látku, nejaká teória, poučky k tomu, pomôcka vždy bola nejaká zbierka úloh z fyziky a čo ja viem. Celkovo ten predmet som mal veľmi rád, musím podotknúť, aj keď jednotky som nemal. Pravdaže, s odstupom času sa na všetko dá pozerať inými očami, a keď sa tak matne obzriem, pamätám si na veľa situácii, celkom to bolo dobré, aj keď možno by som pedagogicky zmenil prístup našej učiteľky, za čo ju ale samozrejme v nijakom prípade nechcem kritizovať. Dovolil som si to v týchto riadkoch len z toho dôvodu, že som na škole učil dva roky aj ja, potom som nechcel študovať pedagogiku, a teda som to vzdal, a viem, o čom všetkom to je.
A učiteľka nedala oznámkovanie klasické, len na spodku papiera žiak si našiel písmeno V, alebo N, čo znamená vyhovel, alebo nevyhovel.
A teda keď na písomke zodpovedal väčšinou na jedinú otázku, a dobre napísal čo mal, čo som sa mal naučiť, obyčajne žiak vyhovel, a nebolo to inak ani v mojom prípade. Ja som sa rád učil, hoci už vtedy som začal bližšie rozmýšľať o tom, prečo vlastne sa niečo musím učiť, čo všetko mi to dá, či to nie je len preto, aby tá učiteľka bola s tým spokojná, lebo možno v praktickom živote možno to ani nevyužijem. presne takéto slovné spojenia víria v hlavách nie jedného študenta, ktorý ale na druhej strane, musím podotknúť, ide na to jednak logicky, a veľmi prakticky, pretože vie, že nie všetko naoza sa dá pretaviť do praxe.
Lebo hovorí sa, že najlepšie je učivo si prakticky vyskúšať, ale ako sa dá vyskúšať v praxi nejaká bližšia špecializácia z fyziky, do vesmíru alebo skúmať laboratórne látky, no škola nie je nasa vedecký výskumný ústav, majú len nejaké základné laboratórium, nejakú učebňu, a to je všetko. Čo ale na tom všetko som mal rád tú atmosféru.
V živote teda buď vyhovieš, alebo nevyhovieš, a inak si nepodaríš nijak. Možno v očiach druhých si nevyhovel, možno vyhovel, a rozmýšľaš, či to všetko nie je len nejaký prázdny pocit, alebo vytvorené domnelá umelá idea, že aký si expert na niečo, pričom si možno totálne vedľa, alebo práve naopak, niečo síce možno podľa niekoho nevieš, ale snažíš sa a raz k tej pravde predsa len s nejakými dostupnými prostriedkami predsa len máš záujem sa dopracovať, dopátrať k nejakému výsledku, vďaka ktorému budeš vedieť možno v budúcnosti plnohodnotne žiť, existovať, fungovať, a bude ťa to napĺňať šťastím, ako takým.
Záverom poviem toľko, že nie so všetkým človek musí súhlasiť, pretože už by to nebol on, ale na druhej strane, je dobré sa niekedy aj podriadiť, kedy vynikne možno tvoja pokora, a ten druhý zistí, že sa mýli. Že sa mýli, a je dobré to napraviť, aby človek v živote zažil aj nejakú súhru, súzvuk a správny tón k tomu všetkému, a nielen aby hľadal nejaké rozdiely, ktoré človeka zbytočne v danej spoločnosti len polarizujú, rozdeľujú, a podobne. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár