Napríklad keby si šiel autom v totálne neznámej krajine, a benzínku máš jednu na okruhu 500 km, čo nie je nič mimoriadne napríklad v nejakom turkménsku alebo kde. Pozeral som to na autosalone, ešte niekde rok asi dozadu, kedy expert pepa robil tie výjazdy do týchto krajín a tak. a teda by dvaja ľudia ktorých stretneš niečo povedia, v ktorom ty totálne tápeš...
nevieš nájsť smer, a oni ťa navigujú, budeš to považovať nie za 100 ale 1000 percentnú pravdu, a to všetko len z toho dôvodu, že je to tvoja jediná šanca, ako by si mohol uspieť v danom probléme ktorý sa práve naskytol.
Keď si napríklad takú situáciu ešte nezažil, tak to pochopiť nevieš, toto všetko dokázu pochopiť len ľudia, ktorí naozaj prežili nejakú neistotu, kde už ani na seba spoľahnúť sa je teda veľmi slabé slovo, na svoju intuíciu. A keď zlyhá aj tá, vieš ako hovorí príslovie, topiaci sa aj slamky chyta. Teda to čo povedal, ak to mám pojať osobne, a nie akosi kritérium od filozofie, je na tom naozaj niečo pravdy.
Problém mnohých ale ostáva kdesi inam, tam, kde človek ešte neprežil hraničnú situáciu, kedy si nevedel už naozaj dať rady. Ked vyčepal všetky prostriedky na dosiahnutie cieľa, a teda cíti sa veľmi bezradný. V podstate sú to hrozné stavy, ktoré hraničia so zdravým rozumom.
Teda otázka, čo by si robil ty, keby si bol v takejto situácii, a to si môže povedať každý jedeň človek za nás. Ale to je samozrejme len jeden uhol pohľadu. Je možné, že v jeho prípade, ako to mahmut opisuje zažil niečo podobné, ako som zažil ja, ty, hocikto, to je normálne, ale kvalita daného procesu prežitia je úplne rozdielna u každého a nedá sa to takto kvalifikovať, teda ohodnotiť. Ešte keď sa vrátim k jeho a tvojmu citátu, že ..."Ak vám ale úplne nezávisle na sebe tvrdia to isté dvaja ľudia, bude na tom asi niečo pravdy."
práveže na tom naozaj je niečo pravdy, pretože vedia, prečo to spomínajú. možno niekoho chcú varovať, aby nezažil ten druhý niečo, čo zažili oni. To je možno z toho negatívneho hľadiska, kedy sú možno niečím a niekým podnecovaní.
A z pozitívneho hľadiska preto, lebo tiež zažili niečo, čo proste zmenilo ich život, a pohľad naň. zmenilo ich zmýšľanie, ktoré sa ukázalo ako veľmi dobrá voľba. Ako to myslím.
Častokrát pri ľuďoch absentuje práveže to zmýšľanie, a ešte by som pomenoval kritické zmýšľanie, ktorému mnohí ani nerozumejú, pretože buď sa boja niekomu oponovať, napríklad z logických príčin, nižšie podriadený pracovník nechce zbytočne dráždiť a provokovať šéfa, aj keď šéf napríklad nemá objektívnu pravdu. Ale z hľadiska všeobecného zachovania pokoja sa na to vykašle, lebo lepšie je nechať niekoho vyššieho na omyle, ako ho predbehnúť svojím dôvtipom, ktorý je správny! je správny, ale keďže nižšie postavený pracovník v podstate nikdy si nemôže nič dovoliť voči vyššiemu, vždy budú vyvodené minimálne presonálne dôsledky.
Záverom by som to zhrnul asi tak že. Práve preto sa mnohí kašlu niečo dokazovať nejakému šéfovi, a byť proste takým, akým sú, lebo to ani nemá veľký význam, a myslieť si o ňom že je sprostý naozaj. pretože to, že dvaja majú odlišný názor, a môžu byť aj najlepší priatelia, alebo aj v rodine, kedy niekto má iný zásadný rozdiel... niečo sa proste deje. toľko môj názor.
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
patrixo
26. 8.augusta 2020 15:30
a bude aj blog ci existuje uplna moralnost? este jedna tema ma inak napadla.. len som zabudol, snad si spomeniem
Napíš svoj komentár