Oba spomenuté príklady, ako teda píšem v danej ankete ako moju osobnú krátku reflexiu, sú teda viac menej charakterizované ako extrémy, voči ktorým sa dá primerane ohradiť, pretože toto možno jestvovalo asi sto rokov dozadu. V dnešnej dobe, domnievam sa, isto nie.
Čiže nejaký chochmes, múdrosť má každý človek. Ale záleží aj od jednania. Ak teda s daným človekom jednáš ako s človekom, je jedno či má vysokú školu alebo strednú.
V robote som robil s kolegyňou ktorá mala hádam strednú, alebo základnú školu. Bola to veľmi slaboduchá, alebo teda pekne sa vyjadrím, s úctou, veľmi jednoduchá pani, ktorá mala síce svoj svet, ale na druhej strane by som vyzdvihol jej pracovitosť napríklad, ďalej by som povedal, veľmi príjemná a ľudsky som ju mal rád. A rozprával som sa s ňou úplne normálne, nie s posmechom ako ostatní, čo som si nanešťastie teda na iných stihol všimnúť, čo nebolo celkom pekné. Príklad od ostatných som si nikdy nebral, pretože múdri sú častokrát sprostí a vypočítaví. Jednoduchý človek vypočítavý nie je nikdy. On má tak jasné oči, v ktorých vidíš proste úprimnosť a paradoxne, dá sa na neho vždy spoľahnúť. je to preto, pretože taký človek nemá čo stratiť, teda on sprostosti robiť nebude. o tom som presvedčený.
Druhá vec. ten kto má vysoké IQ... vždy sa tomu smejem, od tohoto nezáleží. Je nutné rozpoznať v človeku prirodzenú výchovu. A buď je normálny, alebo nie je. Je veľa ľudí znechutených, ktorí len preberajú, a nevedia si vybrať. Dostávajú sa do veku starých dievok a mládencov, a lamentujú nad svojim poondiatym životom. Takí ľudia ma deprimujú, pretože svet vnímajú ako dosiahnutie možnosti prijať hociktorého parntera, hlavné že nebudem sám.
Potom sa pozerajú na finančné možnosti alebo nemožnosti, a výber je viacmenej jasný. Je to pokrytectvo, pretože dobre vieme, že jeden deň sme tu, a druhý už nemusíme.
2. Ak okrem fyzických, psychických predpokladov a vlastností zohľadním napríklad aj vierovyznanie, isto je obtiažne počúvať bezradného človeka, ktorý neverí nič.
Nedôveruje si, nemá víziu do budúcnosti, nevie sa usmiať, stále napríklad aj bezdôvodne používa hrubé slová, nadávky, ktoré nepatria do úst žene, ani mužovi, opakujem v bežnej hovorovej reči. Na základe minimálne tejto vlastností sú takíto ľudia veľmi odpudiví, v ničom nepríťažliví. Tam spadne akákoľvek fyzická krása, pretože krása vzťahu nespočíva v príťažlivosti, na tú človek väčšinou kašle.
Za ďalšie by som povedal, že toto všetko je zbytočné a mätúce prirovnanie, pretože veľa ľudí preberá dovtedy, kým nevyčerpá poslednú možnosť. A potom tu máme relácie v televízie, nechcem menovať názvy, kde nešťastné ženy chodia lamentovať. Muži takýto problém väčšinou nemajú, hoci samozrejme jestvujú výnimky, ale ako muž poviem, že veľa vecí som dokázal v sebe spracovať.
Ďalšie, čo by som opomenul, je neschopnosť akceptovať inakosť druhého človeka, väčšinou znižujúceho sa na konštatovanie, že my sa k sebe nehodíme a podobne. Ako to teda myslím.
Možno ani naši starí alebo prastarí rodičia sa k sebe nehodili na základe akejsi vonkajšej podobnosti, alebo inej príťažlivosti, v akom ponímaní to myslíme my pri posudzovaní.
Možno sa videli 3 krát dohromady pred svadbou, a predsa spolu žili celý život do posledného výdychu na tomto svete. O žiadnom rozvode neboli reči, i ked pripúšťam že v každej spoločnosti jestvujú nejaké vzťahy, ktoré pôsobili mimoriadne rušivým dojmom, na ktoré možno spomína a istým spôsobom participuje generácia, ktorá sa zrodila z tejto línie, a teda jednak generačne a myslením sú niekde inde.
Spýtajte sa svojich starých rodičov, ak ešte vám žijú, že teda na základe akých požadovaných vlasností sa zrodilo ich možno mnohodetné manželstvo, a či dokázali si tak vyberať, ako to robia ľudia v dnešnej dobe, častokrát po tridsiatke, neschopní možno ešte akéhokoľvek prejavu čistej lásky, a to píšem úplne vážne.
Či sa aj oni chodievali ožierať po baroch, a rodičia ich museli možno nočnou hodinou zháńať, či sa im niečo nestalo. A potom prišlo domov, ako by sa nič nestalo a život ide ďalej. Toto už samozrejme nereflektuje nič.
Záverom článku čo teda poiem. Problémom nie je nemať partnera v nejakom čase, ale to, kedy človek nedokáže zmeniť svoje povahové črty, neschopnosť prejaviť empatiu a nezištnosť.
Z toho plynie frustrovanosť, beznádej, plač nad nedosiahnutým cieľom, znechutenie, možno sa pridružia psychické choroby ako následný prvok, v tom horšom prípade, depresia, úzkosť. A to sú veľmi vážne stavy. A to všetko len preto, lebo človek preberá dovtedy, kým neostane sám, ako väčšina mladých ľudí v dnešnej dobe, a to je realita.
To že niekto s niekým žije v jednej domácnosti a nie je zosobášená, je to isté, ako keď je niekto bez partnera partnerky. Príde jedna nezhoda a je koniec. To je daň voľného myslenia bez Boha, kde viera v ľudské hodnoty, čistú lásku, vernosť a podobne dnes už veľmi málo znamenajú, pretože pretekáme sa v sexuálnej príťažlivosti, kto má koľko peňazí, kde robí, čo robí, čo všetko vlastní, a podobne. Naozaj zamyslite sa nad tým, čo som vám povedal, pretože takto to funguje.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár