Ako to teda napíše. Tieto pocity, ktoré si ty zažívala, alebo zažívaš, preciťuje kopa mladých. Nič nezvyčajné!
Nepíšem to teda preto, lebo ti chcem niečo zľahčiť, alebo tvoje slová a pocity v nich ukryté brať na ľahkú váhu, a neprikladať im nejaký význam, práve naopak.
Ale preto, aby som ťa potešil, že nie si sama. Vieš všetko je akýsi uhol pohľadu. Nesnaž sa niekam zapadnúť. To som si myslel aj ja, vydal som sa svojou cestou. Neľutujem. Sú ľudia, ktorí vyzerajú ako keby mali svoj svet, pričom sú plní ideálov, poznania pravdy, chcú ľúbiť, majú svoje ciele...
Či už naplnené alebo nenaplnené, ale vieš, sny sú niekedy krajšie ako realita. V každom čase sa dá nájsť nejaký človek a spriaznená duša, nejaká bútľavá vŕba, ideálne taký človek, ktorý prežil niečo podobé čo ty. Na všetko ale treba v prvom rade dozrieť, aj na to dobré, aj na to menej dobré.
Uvidíš, ako začnete do seba zapadať. Uvidíš, ako zrazu všetko má a bude postupom času nadobúdať plnší zmysel. A napokon dozreješ do poznania, že budeš vďačná za tie smutné okamihy, aj keď to znie ako paradox...
Ktoré ti pomohli otvoriť dvere poznania tam, kde sa ešte len nájdeš, ale raz to príde, a spoznáš podobného človeka, ktorý zmýšľa podobne ako ty. Budete si podobní... budete hľadať zhodu a nie rozdelenia. Lenže na to, aby človek sa dopracoval k takémuto poznaniu, musíš dokonale spoznať, čo konkrétne teba rozdeľuje a nielen čo ťa spája.
Vieš aj tie slepé uličky sú na niečo dobé. Keby sme všetko mali len ako na ružiach ustlané, boli by sme rozmaznaní. Niečím podobným som si prešiel ešte na základnej škole, ale mňa držala silná viera. Jednak silná viera v Boha, jednak silná viera v to, že jestvuje reálne dobro, ktoré nad zlom zvíťazí v nejakej podobe. V akej to netuším, ale ten romantický konflikt boja dobra so zlom je tu stále.
Je tu naprieč biblickými príbehmi, je tu naprieč literatúrou, kde konflikt dobra a zla je ústredná tematika romantického obdobia, a v neposlednom rade konflikt dobra so zlom... častokrát bojujúc v tých oných slepých uličkách, ako si dala názov tohoto tvojho večerného blogu je tematika aj dnešných dní a mnohých, ktorí vedia, čo je dobro, vedia čo je zlo, ale čo je najdôležitejšie, vedia si vybrať.
Lebo nie každý dokáže jednak spoznať, a jednak rozpoznať dobré od zlého.
Mnohí to zlé považujú za dobré. Lebo si myslia, že zlo je akási nutná stránka reality nášho života, ktorá ich formuje do okamihu, aby raz pomocou neho odhalili dobro. Niečo ako s liekmi. Lieky majú horkú chuť, nechutia.
Hnusné na chuť. Navyše kombinácia s prežívanou nejakou chrípkou, kedy človek má teplotu, kašle, potí sa, cíti sa zle, je vyčerpaný, aj keď fyzicky nič nerobil, je hotová katastrofa. Deti nechcú a odmietajú jesť lieky. Ako každé dieťa. Ale keď precítiš tú potrebu, že ten liek ti je na posilu, lebo od neho vyzdravieš, dokážeš v tomto prekonať aj sám seba, lebo vieš, že o pár dní bude všetko v poriadku. Tak je to aj v živote.
Aj ty takto si vieš dokonale vybrať, a to na základe tvojich skúseností, ktoré nie sú najkrajšie spomienky, ale sú poskladané tak, aby pohľadom na ne ti predsa len vytvorili zmysel života a návod, ako prežiť v ňom.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár