Niet teba, niet nikoho. Pekná veľmi myšlienka, možno bolestná, a predsa tak veľmi pravdepodobne vystihuje tvoj aktuálny stav, v ktorom si. Nenechaj sa znechutiť.
Veľmi dôverne poznám ten pocit, keď aj ja som chcel niekomu.... napísať, aký som happy, aký som šťastný, čo všetko sa mi podarilo. Možno aj preto, aby som v sebe vzbudil nejakú nádej, ktorú som prechovával kdesi hlboko v mojom podvedomí. Nie. Už sa to nestane. Ani nechcem, aby sa to stalo, a to odporúčam aj tebe. Hoci samozrejme nepoznám tvoj stav.
Sú v živote chvíle, keď v našom vnútri sa stetáva, akoby sa prelínal nepochopiteľný pocit šťastia a smútku zároveň. Je to veľký paradox, ktorému hovoríme zmiešané pocity. Na jednej strane sme radi, keď máme niečo ťaživé za nami, na druhej strane ešte veľi radi by sme sa ponorili do tých starostí, bolestí nejakých uplynulých dní, pretože vieme, že aj tak tá bolesť predsa len bola niečím výnimočná, špecifická, niečím, čo nás odpudzovalo, ale zároveň čo nás aj priťahovalo rekordnou silou.
Máme zlé, nepríjemné nostalgické pocity za niekým, kto nás nechce. I mne sa to stávalo. Dvakrát v živote som zažil ten pocit, a dostal som sa z toho. Je to zvláštne. Prebúdzajúce jarné slnko, prvé dotyky tepla v prírode vnímame ako niečo, čo odoženie hneď niečo bolestné a taživé od nás, avšak s tým rozdielom, že my to vlastne ani nechceme. Chceme naďalej tú tmu, to šero, tú zimu, ten chlad, ktorý nás donedávna obklopoval, pretože sme si práve tam našli také citlivé miesto, taký stav rozpoloženia, na ktorý sme si zvykli, a preto ho teraz veľmi neradi opúšťame. Bojíme sa novej výzvy, hoci náš strach je síce opodstatnený, ale, dá sa povedať, úplne zbytočný, nakoľko každý deň predsa prinesie nové možnosti, ktoré nám časom dajú odpoveď na všetko, čo sme nechápali. Potom vlastne razom zistíme, že všetko bolo na niečo dobré.
Spomínam si teraz opäť na kratučú úvahu z facebooku, ktorá ma veľmi oslovila. Sú tam skutočne peckové myšlienky, na ktoré si sem tam, tak dá sa povedať, spontánne pospomínam cez deň. Napríklad. Všetko bude dobré.... Len nie hneď. Áno, všetko bude dobré, len nie hneď.
Každý sa teraz môže spýtať, prečo musím neustále čakať. Áno, aj mňa čakanie otravuje. Čakanie, kedy budem mať konečne stabilnú prácu, kde sa ráno nemusím obávať, či ten deň tam bude posledný, a kadejaké inšie záležitosti. Dosť ma to znervózňovalo, hoci pravda je taká, neviem si to vysvetliť, čím viac neúspechov som pozažíval, tým väčšiu vieru v niečo lepšie som nadobudol. Vzbudilo sa vo mne častokrát také presvedčenie, že nikdy nebolo tak, aby síce....nebolo horšie. Veta, ktorá síce nedodá neviem aký optimizmus, ale zas ide o to, aby človek len tak nehodil flintu do žita, a aby sa osobnostne nevzdal, v tom najnevhodnejšom čase.
Niet teba niet nikoho. Pristavím sa teraz nakrátko opäť v nahliadnutí do Písma Svätého. Je to pravda. Niet Teba Pane, niet nikoho. Pekná myšlienka, ktorej bohatý myšlienkový obsah mi ponúkol množstvo inšpirácii, množstvo myšlienok, kôli ktorej som prišiel na nové skutočnosti.
Zvlášť nostalgicky, ani neviem prečo, prežívam tieto pôstne dni. Všetko naokolo mi pripadá, také pôstne, potiahnuté jemným nádychom pôstneho ducha, ktorý ma upozorňuje na všeličo. Nechcem tu opisovať kadejaké stavy, lebo mnohých sa ja bojím. Áno, niet Teba, nikoho nie je, a nič bez teba nie sme. Keďže táto veta bola pôvodne adresovaná jednému človeku, ako vyznanie, na ktoré reagujem, ja si to premietnem do spirituálnej roviny.
Nik bez Teba, Pane nebude existovať. Lebo len v Tebe je všetok zmysel ľudstva. V Tebe je zmysel ľudskej práce, zmysel nášho strachu, zmysel našich radostí, zmysel našej vytrvalosti, keď musíme na niečo neustále čakať.
Som pevne presvedčený, že treba byť vo všetkom vytrvalý, a pokojný. Netreba, ešte keď nič niečo mimoriadne sa nedeje zbytočne nadávať, pretože aj Pán Boh dáva všetkému čas, a aj On má čas. Čím dlhšie na niečo čakáš, tým trvanlivý účinok to bude mať.
Už predsa zo skúseností viem, že všetko, čo sa robí zahorúca, rýchlo, zbrklo, nemá dobrý efekt, a výsledok je síce rovnaký ako kvalitná práca, avšak práve rozdiel je v tej kvalite. Na začiatku poslúži rovnako ako dlhotrvajúce, precízne, avšak postupom stráca svoju hodnotu, stráca na svojej kvalite, rýchlo sa opotrebuje, a upadne do zabudnutia.
Prajem všetkým takto na záver, aby sme si uvedomili jedno. Niet Teba, Pane, niet nikoho. Buďme vďační za všetko čo máme, a nešpekulujme zbytočne, čo nemáme. Ak je v našich silách dokázať a mať to, čo chceme, choďme si za tým, avšak majme ku všetkému odstup, lebo ak nejde o život, nejde vlastne o nič. Nezaťažujme sa zbytočne niekým a niečím nepodstatným, keď vieme, že svet sa bude aj bez toho točiť rovnakou intenzitou, ako doteraz. Avšak prosme denne o Božie požehanie. Pamätajme si tú múdru vetu. Bez Božieho požehnania, márne sú naše namáhania. Pochválený buď Ježiš Kristus!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár