Čítal som tu jednu myšlienku, v ktorej sa rozoberá, že vzťah by mi mal do života čosi priniesť. Určite. Niekomu prináša pocit úľavy, pocit že je niekým milovaný, niekomu prináša, naopak, pocity zdesenia, zádumčivosti, zmätenia. Všetci sme proste iní.
Ako kresťana ma napríklad trápi to, že veľa ľudí prosí, a keď dostane, tak potom zabudne poďakovať. Vieme sa oháňať tým, že ja som prosil, a som nedostal, ale nevšimneme si, že dostávame to, čo potrebujeme, a nie to, čo by nám neosožilo.
Veľa ľudí sa zaoberá úplnými zbytočnosťami, chceme, vynucujeme si doslova pozornosť ľudí, ktorí k nám nie sú celkom priaznivo naklonení, a predsa sa tak snažíme. Omyl, veľký omyl.
Každý tu píše, aký je šťastný, aký je nešťastný, a podobne, ale koľkokrát si sa pýtal, či to, ak si kresťan, ak veríš v Boha, či to chce skutočne aj Boh. Veľa vecí bolí nie preto, lebo láska bolí, lebo cesta do neba je tŕň a kameň, ale preto, lebo chceme niečo, čo boh predvída, že nám to bude viacmenej len na škodu. Preto nechápeme niektoré veci. Samozrejme, viem tomuto názoru aj oponovať, napríklad tým, že všetko je na niečo dobré, a aj zo zlého sa môžem dostatočne poučiť, a poženie ma to vpred.
Celkovo si myslím, že sme príliš zaujatý mienkou napríklad čo si o nás myslia tí ostatní. Líčia sa ženy, maľujú, muži chcú byť perfektní, akosi úplne dokonalí, avšak zabúdame nato, že práve v jednoduchosti je krása, a veľa ľudí nedbá o zovňajšok, ani o nejaký prvotný pocit. Veľa ľudí chce spoznať našu jednoduchosť, chce spoznať našu dušu, povahu, a je mu ukradnuté, ako vyzeráme a podobne. Potom sklzujeme do hereckých výkonov, a necítime sa šťastní, hoci sa klameme, že táto situácia je predsa pre nás to pravé orechové, čo vlastne ani nie je celkovo pravda.
Keď neustále nad niečím myslíme, ako by sme sa mali zmeniť a zlepšiť, pouvažujme najprv nad tým, či si to len nenamýšľame. Čítal som tu veľa ankiet, veľa nejakých diskusí vo fórach, kde sa rozoberajú úplne nepodstatné veci. Najväčšia tragédia v ľudských vzťahoch a všetko čo spolu súvisí, s kamarátmi, že sa chceme silou mocou prispôsobiť povahe a potrebe toho druhého, kde už vlastne tak zabudneme na seba, že potom to už nie sme my.
Neustále máme o niečo strach. Neopodstatnený strach nás skľučuje, a začíname byť neistí. Proste stratili sme týmto osobnú slobodu. Veľa ľudí si dosť nesprávne myslí, že ideál je, keď sa ožením, rodinu budem mať, a budem si žiť ako kráľ, budem mať pekný dom, auto a podobne. Je to pekné, a prajem si to aj ja. Minule, v blogu som písal o jednej skutočnosti, ako som bol na jednom stretnutí. Ak mám povedať za seba, tak celkovo ma pobavili reči jedného manažéra vo vysokej funkcii, ktorý dosť nereálne mi vykresľoval jeho krásny život, a aký sú hlúpy druhí ľudia, ktorí nepočúvajú jeho múdre názory, pretože on pozná recept na dobrý život. Ako musíš byť dravý, ako musíš rozmýšľať, a podobne.
V skutočnosti on stratil osobnú identitu, pretože sú ľudia, ktorí za peniaze, za bohatstvo sú schopní zapredať seba samých, a úplne sa morálne znivočiť. Sú schopní morálne nivočiť svoju konkurenciu, pričom si dobre uvedomjú, o čo ide. O moc, bohatsvo, karierizmus, o blahobyt, o tom ako sa chcem mať čo najlepšie, a nebudem predsa žiť ako druhí ľudia, lebo ja musím byt v niečom predsa extra. Podceňujú ľudí, ktorí akože doteraz nič nedokázali v živote. Nezabúdajme, že kto veľa dostal, od toho sa bude veľa vyžadovať. To je samozrejme ich názor. Takto ale stále len budeš poháňaný dopredu dovtedy, kým to nevydržíš.
Avšak keď sa spolieham len na svoje myšlienky, schopnosti, nenechám sa inšpirovať Bohom, moje plány, skôr či neskôr padnú, pretože osobná zanietenosť, osobná sila, a nič viac mi nepripustia ten správny náhľad realneho videnia na celú vec.
Preženiem svoje schopnosti, a potom som nešťastný, keď mi niečo nevyjde, o čo som tak urputne nejakú dobu bojoval. Nehovoriac pravdaže o tom, že postupom času ma to kvalitne odoberá o silu, o moju energiu, o chuť do života, chuť niečo tvorivé spraviť, o moju osobnú kreativitu, a podobne.
Na záver čo dodať. Všetko čo robíme, každý okamih v živote mi musí niečo priniesť do života. Časom aj tak na všetko budem neutrálne myslieť. A pri svojej dravosti a skvalitňovania seba nezabúdajme na hlavnú myšlienky. Niet Teba, Pane, niet nikoho.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
filip