Neviem čo je to so mnou, ale opäť, po x tý krát som sa začítal do jedného blogu. Okrem toho, že si četujem na nete, tak by som rád ešte druhý raz v dnešný deň vyjadril svoje emócie a pocity.

Pokorne musím uznať, že veľmi rebelujem, a príliš veľa vecí si chcem vyargumentovať ludským rozumom. Teraz skopírujem dve geniálne vety, ktoré ma veľmi zaujali, a ku ktorým sa chcem vyjadriť. A síce.

Tvoj problém je mŕtvy a víťazstvo máš v sebe. Potrebuješ iba vieru, nič viac, nič menej.
Lebo ak ju máš, zabiješ svojho "Goliáša" aj slamkou.

Každý nosí v sebe víťazstvo. Pamätám sa, ako som raz išiel cez mesto, a rozmýšľal som, či náhodou naše, resp. moje neúspechy nie sú príčinou slabej dôvery v Boha, resp, nejako zníženého sebavedomia, tak ako som ro už opisoval. Všetci sme víťazí, avšak všetko má svoj čas. Pamätajte, tí ľudia, ktorí sú v zajatí svojich neúspechov, ktorí sa naoko nezdajú ničím príťažlivým, takí sú veľmi vzácni.

A tento svet je nastavený tak, že takýchto si nik nevšíma, lebo svet potrebuje silných. Áno, silných v reči, potrebuje silné osobnosti, pričom najsilnejšie osobnosti sú tie, ktoré neoplývajú ničím. Pozrime sa na obraz dnešnej doby. Ktorí ľudia sú najštedrejší. Ktorí ľudia sú schopní dať ti aj to psledné čo majú. Nie je to možno veľa...avšak je to všetko, čo vlastnia.

Spomínam si na obraz jednej starej ženy, ktorá z okna ponúka komusi asi tri jablká. V starej šatke, zo starého domu. Najkrajší obrázok, najkrajšia fotka, akú som asi kedy videl. Veľmi rád si ju pozerám na mojom profile, ktorú som si dal zdieľať. V kom je skutočné bohatstvo, a aká je hĺbka ľudského srdca? Nie je dobré, keď je človek ani príliš otvorený, ani uzavretý. Z prvého máme pocit, že je vystatovačný, a z druhého, že je čudák.

Kedy premôžeme tých goliášov, ktorých nosíme v sebe? Ťažká otázka. Pozrite sa, Dávid sa postavil proti nemu a zabil ho jediným kameňom aj s prakom. My nedokážeme, ba ešte pestujeme zlé návyky, a nemáme záujem sa odpútať od vecí, ktoré nás ťažia, pričom recept je veľmi jednoduchý. Problém je, že ťažkosť hriechu drieme v každom jednom z nás, a nevyhneme sa tomu.

Ako príklad by som uviedol dodržanie desatora. Ja osobne sa napríklad nemôžem vyhnúť akože ohováraniu. Dosť veľa ľudí si ho vysvetľuje po svojom, a predsa je to nesprávne. Kryjeme častokrát ľudí, ktorí skutočne nemajú dobré úmysly ani v päte, a sú každému nepríjemní, nasilu sa chcú votrieť niekomu do priazni, nejde im ani z očí dobré, a predsa ľudia ich žerú. Poznáte takéto prípady ľudí? Ja ich poznám veľmi dobre. Nemám s nimi dobré skúsenosti.

Viem, že mi Písmo hovorí, a neraz na blogoch som to spomínal, že máme odpúsťať, lebo aj my potrebujeme odpustenie. Vystanoví mi otázka, že čo mám robiť, keď dvoch ľudí proste neznášam, nechcem ohovárať, nechcem si robiť hriechy, ale cítim osobnostný útok na moju osobu, z tej psychologickej roviny. Viem, že ma majú v hube, viem, že mi prajú všetko najhoršie, lebo ma neznášajú.

Bolí ma, že mi Písmo prikazuje zmieriť sa s mojimi protivníkmi, a to napríklad najmä v tomto pôstnom období, avšak mám veľký problém. Nechcem si nájsť ku niektorým ľuďom cestu.

Pochopil som niečo, čo možno nechápu mnohí užívatelia birdzu. Že dobré ti nebude, keď sa nasilu chceš uchádzať o priazeň niekoho, kto ťa totálne ignoruje, a pre koho si nič. Zistíš mnohé veci, napríklad aj to, že pre koho niečo významné znamenáš, a pre koho si úplná nula. Žiaľ. Veľmi veľa je takých naivných ľudí. Ako som spomínal, sto krát opakovaná lož sa stane pravdou.

Nasilu sa chcem pýtať na názor ohľadom našich problémov úplne nesprávnych ľudí, lebo vieme, že nevedia to správne posúdiť, ale sa potrebujeme len ubezpečiť, že je pravda, že sa v niečom mýlime sami, a že naše zdanie klame.

To nie je život. Kašlite na to, čo ti kto povie, ak sa necítiš šťastný, odíď skôr od takého, čo ti chce hovoriť len dobré, ale nechce ti pripomenúť, čo je pre teba potrebné.

Všade počúvame len to, ako chceme mať peniaze, ako chceme mať zabezpečený život, že si podáme športku, ako som to tiež spomínal v blogu, kde som sa zamýšľal nad podstatou bohatstva hmotného, ale nik neprišiel sofistikovane na to, ako zbohatnúť na nejakej normálnej činnosti, nie na nejakom pasívnom príjme. Lebo nik nechce prijať aj to horké.

Bojíme sa prosíkať niekoho, lebo sa hanbíme, je to pod našu úroveň. Ale takto nikdy nebudeme rásť. Nikdy nestúpneme v očiach Boha, keď sa nepokoríme, a keď nebudeme zdôrazňovať naše vysokoškolské tituly, keď konečne prestaneme hovoriť, kým chceme byť, aké hlboko nereálne sú naše plány a podobne by som mohol menovať ešte spústu iných logických argumentácii.

Všetci máme radi majetok, a všetci máme plné reči o tom, ako ho nepotrebujeme, a že život je o niečom inšom. Ale kdeže. Nie je pravda. Nedávajme si vzory nejakých askétov, keď dobre vieme, že takými nebuďme, ale majme vzory napríklad Zacheja, mýtnika Matúša, ktorý vyberal poplatky, nejakých možno zradcov....ktorí ale mali odvahu sa obrátiť, a potom im skutočne bolo dobre...

Mnohí toto nechápu. A čím vyššie ciele si začnú stanovovať, tým viac a viac sa im nebude dariť, pretože nepochopia svojim rozumom, že na to proste nemajú. Nasilu chcú hrať kohosi, kým nikdy neboli a ani nikdy nebudú to je najhoršie na tom.

Vidíme veľa ľudí, ktorí prispievajú na charitu, ale čudujem sa charite, že niečo od nich sú. Stávajú sa vazalmi a otrokmi bohatých, na ktorých sa nalepia, a nikdy sa ich nestrasú.

Spomeňte si na mýtnika Zacheja, ktorý pozval na obed, stolovanie Ježiša, a čo spravil Ježiš. Ako prvé ho začal kritizovať. Nepoklonkoval sa mu, zato že ho pozval stravovať sa k nemu, ale ho prváveže pokarhal. A to je to, čo som spomínal.

Že bez kritiky nikdy nebudeme rásť. Ani vo svojich očiach, ani v očiach druhých, a čo bude možno najsmutnejšie, ani v očiach Boha. A smutné je to, že najviac papuľujú ľudia, najviac útočia na druhých takí, ktorí sú urazení, keď sa niekto po dlhej nejakej neznesiteľnej šikane tvrdo ozvú. Potom ich označia za nepokorných, že nechcú niesť v pokore a tichosti svoj kríž a nenasledovať Ježiša na krížovej ceste, avšak je to omyl... Nenazývajte krížovou cestou pokrivené charaktery iných, ktorí nesprávne vnímajú realitu a maju omamné a psychotropné reči.

Buďte vždy sami sebou. Bez Teba, Pane, niet nikoho. Uvedomme si, že bez Boha sme skutočne nič. Pochválený buď Ježiš Kristus!

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár