V jednom blogu som sa dočítal, že toto sú dve aspekty, o ktoré neprídete cudzím zavinením, teda nik vám to nevezme. Vyznať vieru v Boha pre mňa ako pre kresťana je základným kritérióm pre to, aby som si nejako naklonil priazeň Ježiša. Nakloniť priazeň tým nemyslím ako to myslíme v ľudskej rovine, že si niekoho chceme získať na svoju stranu. Ba práve naopak. Z tohto hnusného sveta plnom intríg a sklamaní sa chcem vymaniť, a tak si získať priazeň Boha. Nech je Pán sám tým činiteľom, ktorý ma rýchlo vytrhne zprostred neprávostí, a nech sa rýchlo ponáhľam k Nemu.
Uvedomujem si na druhej strane, aký veľký aj ja osobne zápas prežívam. Uvedomujem si, koľko vecí, nie že si musím odriecť, ale o koľko vecí prichádzam, a možno aj nie mojou vinou. Určite, za túto šialenú krízu azda ťažko viniť Boha, avšak, aj táto myšlienka vo mne rezovonala. Či to bola nejaká kacírska myšlienka, čo určite nebola, nechám na posúdenie samotného Pána, pretože pravda je taká, že moje myšlienkové pochody ma v poslednom čase poviedli kdesi ďalej, ako som očakával. Za čo sa samozrejme ospravedlňujem. Keby ma to netrápilo, keby mi to bolo ľahostajné, isto sa z toho verejne tu nevyznávam.
Avšak pri mojich úvahách som zašiel trošku ďalej. Odpoveďou na niektoré moje myšlienky, na ktoré neviem odpovedať, je paradoxne, aspoň u mňa, moje podvedomie, keď sa mi niečo zaujímavé sníva.
Minule sa mi sníval zvláštny sen, nad ktorým som po prebudení dosť rozmýšľal.
Bol som na nejakej pláži, a jasne som videl, ako bolo more oddelené od vody. Pri brehu sedel pelikán, jasne som to vo sne počul, že to bol pelikán, a mal veľmi zranený zobák, z ktorého tiekla krv, a mal veľmi smutný pohľad. Taký, ktorý aj keď to bol síce len sen, podvedomie, tak som si to dobre zapamätal.
Rozmýšľal som, čo to môže byť. Myslím si, že tento pôstny čas, a najmä biblické čítanie z posvätnej Knihy Jób mi pripomína akoby márnosť tohto sveta. Jeho žena, keď sa mu nedarilo, keď mal vredy, sa mu vysmievala, a nabádala k tomu, aby sa uchýlil k rúhaniu.
"Hovoríš, ako len hlúpe ženy môžu hovoriť". Takto sa to dočítame v posvätných textoch tohto starozákonného spisu. A mal vlastne pravdu. Nechcem zosobňovať nejako nedajbože ženské pokolenie, ale pozrime sa, koľké ženy majú takéto myslenie, keď to rozviniem. Prečo žena zvádza muža, a pritom možno nepovie ani pol slova, ale muž takýmto spôsobom nevie zvádzať ženu. A častokrát nemá ani záujem. Veľmi veľa ľudí, ktorí myslia veľa vecí dobre, sa im do cesty postavia také prekážky, kde skutočne nevedia, čo si ďalej počať. Väčšinou sa to skončí tak, že akokeby už podvedome volili tú nesprávnu cestu, a oni dobre vedia, že to je nesprávna cesta, ale predsa, ako keby som aj ja chcel vyskúšať, čo je to nechať sa unášať neznámym prúdom.
Potom zapochybujú, či sú skutočne dobre nasmerovaní, a hoci všetko to sa vyvíja dobre, príde okamih, v ktorom proste skončia.
Pamätám sa, ako niečo pred rokom som aj ja odišiel z práce, z ktorej ma nik nevyhadzoval, a patril som skutočne k najlepším zamestnancom. Nemal som nijaké problémy, a všetko išlo hladko, a keď sa aj niečo nepríjemné vyskytlo, tak som sa naučil všetko zvládať, že som nemal behom pár minút s ničím problém, a na všetko som zabudol. Nie zabudol v zmysle pamäti, žeby som si nepamätal, práve naopak. Nepodstatné veci som vymazal, pretože som hľadel na svoj smer. Bol som rád, že dostanem nejakú korunu, a mohol som byť dostatočne spokojný, nech bolo ako bolo.
Avšak uchýlil som sa aj ja k nepochopiteľnému činu, a to, dal som výpoveď. Nie som si istý, či by som tam robil doteraz, avšak, pravda je taká, že týmto krokom som získal dve roboty naraz. Darilo sa mi ako nikdy. No Pán, tak ako minule, tak aj teraz ma opäť skúša, a neviem, ako sa to podarí.
Nejdem nikomu nič vyčítať, pretože viem, že nikto za nič aj tak nemôže. Touto vetou som sa vlastne zastal aj nejakých možno mojich odporcov, a teda vyjadrujem s každým akúsi bratskú spolupatričnosť, presne tak, ako mi to predsa káže Písmo Sväté.
Som si vedomý, že keď niekomu chcem niečo zlé, obráti sa to aj tak, možno častokrát nepochopiteľne proti mne, a minimálne tohto by som sa chcel predovšetkým vyvarovať. Som si dobre vedomý, že mi nepomôžu ani výhovorky, ani nadávky, ani nič zlé, čo by som povedal.
Od Boha ma to síce nevzdiali vnútorne ani náhodou, avšak nebol by som si celkom istý, či je Boh so mnou a kresťanským životom spokojný. To, čo si myslím ja, si nemusí myslieť Boh, avšak môžem sa samozrejme v tomto mýliť. Neviem..
Na záver zopár viet, myšlienok. Každý prežívame zápas v sebe samom. Prajem na tejto ceste veľa pokory, vytrvalosti. Keď budem starší, a dnes som nad tým rozmýšľal, a možno sa budem mať stokrát lepšie, možno je to utópia, možno nie, tak budem spomínať na toto tvrdé obdobie ako na skúšku od Boha, či som verný. Poprosiť takto chcem Pána o odpustenie všetkého, čím som sa dopustil, pretože viem, že niektoré moje výroky boli už až príliš povážlivé, za čo sa v modlitbe, a nasledujúcej svätej spovedi úprimne chcem vyznať. Pochválený buď Ježiš Kristus.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
"Od Boha ma to síce nevzdiali vnútorne ani náhodou, avšak nebol by som si celkom istý, či je Boh so mnou a kresťanským životom spokojný. To, čo si myslím ja, si nemusí myslieť Boh, avšak môžem sa samozrejme v tomto mýliť. Neviem.."
všetci sme dietkami Božími a miluje nás takých aký sme...
záleži len od nás či ho príjmeme do svojho srdcia...
filip