Nad tvojím článkom opätovne musím smutne skonštatovať, a to budem písať aj v mojom nadchádzajúcom článku, že veriaci v Boha, či už kresťania, alebo dáki agnostici, alebo nejakí, ktorí sa nazývajú kresťania, lebo ja naozaj neviem čo konkrétne vyznávaš okrem jehovistického učenia, ale dajme tomu...čo chcem povedať....
schádzame do prudkej sentimentality, ktorá častokrát hraničí s naivitou, nevedomosťou, zaostalosťou. hraničí to s niečím, čo sa prieči nielen rozumovému poznaniu, pretože atribúty Boha je prakticky nemožné definovať z rozumového poznania, ale predovšetkým aj s praktickosťou, a poviem ti hneď v čom.
píšeš totiž, citujem ťa... "Obrovské množstvo obyvateľstva našej planéty žije v ilúzii, že materiálne bytie je jedinou realitou, ktorá existuje. Tejto ilúzii úplne podlieha ich spôsob cítenia a myslenia..."
Pozri sa.
Vieme dobre, že máme veci viditeľné, ale aj neviditeľné. Aj neviditeľné sa dajú dokázať veľmi ľahko.
V počítači si vieš vytvoriť súbory, ktoré sú istým spôsobom skomprimované, čiže skryté. Napríklad nejaké hardvérové zariadenie počítač nemusí rozpoznať, a vyhodnotí ho ako buď prázdny súbor, to jest súbor, ktorý nič neobsahuje, alebo ako niečo, čo vôbec neexistuje.
To som sa presvedčil asi pred 15 rokmi, keď som si v knižnici na internete niečo chcel skopírovať do nového usb kľúča, ktorý mimochodom používam neuveriteľne až dodnes, a všetko je v poriadku, a v mojom počítači na notebooku mi tie súbory normálne ukáže, avšak na verejnom internete, kde je viac monitorov napojených na jeden počítač, mi tie súbory ukáže ako skomprimované čiže skryté, ony tam sú, ale na tom počítači neviem s nimi pracovať lebo mi ich nezobrazia.
Toto je presne ako viera v Boha, a svet po smrti, všetko čo s tým súvisí. ono to jestvuje ako skrytý súbor, ktorý je, ale je neviditeľný. Nicejsko Carrihradské vyznanie viery jasne spomína, že veríme v jedného Boha, stvoriteľa sveta viditeľného, a neviditeľného. Teda je to jasne, jestvuje proste niečo, čo je neviditeľné, ale to jestvuje, čo pripúšťa možnosť, že človek nemôže byť najdokonalejšie bytie, ale prevyšuje ho iné Najdokonalejšie bytie, ktorým je Boh. To je prakticky filozoficko - teologická definícia jestvovania Boha ako takého.
To. čo ma samozrejme zaráža, tak ako hovorí mixelle, je to, že príliš často sa mnohí kresťania, ale ateisti v inom prípade tomu nie sú výnimkou, často vystavujú. Dávajú nejaké morálne poučenie, ktoré samozrejme je dobré. Dobre píšeš aj ty, celkom dobre sa to číta, avšak samozrejme chýbajú ti vhodné citácie z Biblie.
Pokiaľ chceš silou mocou písať o niečom, o čom nemáš v podstate šajnu, tak nutne musíš z niečoho vychádzať.
Nie je hanba povedať, že niečomu nerozumieš. Jedno príslovie hovorí, že múdry človek sa učí celý život, ale hlupák... ten už vie všetko.
Neviem presne skadiaľ naberáš takú vnútornú istotu, že píšeš o tom, čo si nikdy nevidel, pretože základ tohoto všetkého mi dáva písmo sväté-
Biblia v novozákonných spisoch od Sv. Pavla v prvom liste Korinťanom mi hovorí, že.... " ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevstúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú... 1Kor 2,9
To znamená, že je to istým spôsobom tajomstvo.
Ak by som pripustil, že máš pravdu, a opisuješ niečo na základe poznania, mal by som sa na pozore už len v logickom princípe.
Boh vtesnal isté zákony, ktoré poznať máš, a isté zákony, ktoré poznať nemáš. Na všetko odpoveď mať nemôžeš.
Problém kresťanských pisateľov, kazateľov, teológov, heretikov, bludárov, teda proste všetkých tých, ktorý majú niečo dočinenia s Bohom je ten, že sa snažia dokázať, že oni majú v niečom najväčšiu pravdu, a ich príklad je hodný nasledovania, pričom si neuvedomujú, že sa môžu v niečom mýliť.
Neuvedomujú si, že sme nedokonalí ľudia, a my máme skúmať čo je dobré, čo je správne tak, aby vprostred tohoto pominuteľného života ( starneme, choroby, prírodné katastrofy, nevhodné počasie, morálna skazenosť, hriechy a podobne) mali oči upreté nie na materiálny svet, ktorý ťa nenaplní, ale na to, čo je v nebi, kam smerujeme.
Mne je úplne jedno, či jestvuje nejaká hrubá hmota, alebo jemná, alebo nazvi si to ako chceš.
Pre mňa ako človeka, kresťana je podstatné, či konám dobro, presne podľa slov pána farára kuffu, ktorý hovorí o tzv. 3D. dať druhým dobro.
A o ostatné sa nestaraj.
Pokiaľ dáš druhým dobro, to ma teraz napadlo, a budeš harmonicky vyrovnaná osoba, čo sa nie vždy mnohým darí, vtedy dosiahneš spásu.
Nemožeš donekonečna ohraničovať život príkazmi a zákazmi. To Boh nemá na mysli.
Príkazy a zákazy sú tu preto, lebo hrešíme a padáme, a robíme zle. Slúžia ako usmernenie aby sme dobre došli do cieľa, niečo ako dopravné značky, nič viac. V nebi pravdepodobne nijaké príkazy a zákazy neexistujú.
Posledná vec, čo ti chcem odkázať je to, že Boh nech ti je jediný spoločník na ceste životom, a o iné sa nestaraj.
Ty sa nestaraj, kto blúdi kto neblúdi, alebo tibetské, egyptské a kresťanské knihy mŕtvych, mňa také hlúposti nezaujímajú.
Mňa zaujíma to, aby ako spoločnosť sme všetci zreli a dozreli k poznaniu tej Pravdy, ktorá pretvára na dobro tento svet, odstraňuje zlo, napráva krivdy a škody, mení súmrak smrti na svitanie života. Pokiaľ toto budeš robiť, Boh sám ťa privedie svojou mocou do večnosti a dá ti podiel na dedičstve nebeského kráľovstva. O iné sa nestaraj.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár