Viacerí si myslíme, že pojem rešpektovanie znamená automatické prijatie iného názoru a jeho akceptovanie. Mnohí si myslíme, že nejakým ústupkami, postupnými dohodami, deklaráciami a podobne si zaručíme akúsi rovnosť, alebo lepšie povedané spravodlivosť, spravodlivé rozdeľovanie a podobne.
Nemyslím si to, je to omyl. Mnohí nepochopili napríklad tie skutočnosti, že učenie má horké korene, ale sladké ovocie. Čo tým myslím? Myslím to, že mnohí nechcú sa ďalej zdokonaľovať, niečo nového sa naučiť. Zostávajú žiaľ vo svojom stereotype, to, v čom sa naučili len do určitého času, a dosť. Myslím si že prijímanie čohosi nového, čo možno vnímajú ako nejaký neprimeraný zásah do jeho života dokáže ich vyviesť z nejakej ich vopred stanovenej rovnováhy, a to im zneisťuje život, nechcú sa proste riadiť istými pravidlami a podobne. A aký to môže mať neskorší dopad a následky?
Ktorý postupne ich vnútorne, duchovne a možno aj fyzicky ničí, a nechcú napredovať, len si to nepripustia. Potom sa samozrejme postupom času, možno nejakých rokov a tak, začnú pomaly zapodievať tým, čo napríklad v minulosti zanedbali, lenže potom je to neskoro.
A práve preto máme v kostoloch napríklad prevažne staršiu generáciu, ktorá proste sa nevzdá tej svojej viery, a vie ju udržať, aj napriek mnohým nepriaznivým vplyvom, kedy boli v mladšom veku, viaceré nezdary proste prečkali s nádejou na lepšie časy. Je to prirodzené, ale nie každý to dokáže, a tu je aj odpoveď, prečo o Božie slovo nejaví záujem mladšia generácia.
Otázka je, či to budeme tento fenomén vidieť aj o niekoľkých desaťročiach, pokiaľ sa dostaneme do takéhoto veku. V akom stupni bude naše duchovné vnímanie? Budeme tými, čím sme? Nezabudneme na našu identitu? Ako bude napríklad vyzerať to kultúrne, duchovné dedičstvo napríklad o niekoľko desatročí, bude toto všetko ešte takto fungovať, alebo to naberie pád smerom dolu, alebo ako? takéto otázky si možno viacerí kladieme, ak pracujeme v nejakej sfére, kde sa napríklad celkom oprávnene bojíme o svoje postavenie, a nevidíme nejakú perspektívu do budúcna, a tieto otázky sú teda spoločné pre drvivú väčšinu nás všetkých.
O tomto predsa jasne svedčia presne aj Ježišové slová, ak čítate Písmo Sväté, alebo dávate pozor pri jeho počúvaní, a teda, že nie všetci vydržia do konca, a mnohí padnú, odpadnú od viery, zaprú vieru, prestanú praktizovať náboženské úkony a svoju vieru, a takto pomaly odsunú do zabudnutia možno na dlhé roky.
Kresťanské náboženstvo je jedinečné s tým že nik doteraz, okrem kresťanstva v osobe Ježiša Krista nepriniesol spásnu obetu za naše životy. To ti nedá nijaké pohanstvo, nijaká napríklad východná filozofia, a čo je najdôležitejšie, nijaký takýto smer ti nedá istotu, že Boh je pri tebe, aj napriek tomu, že nie je všetko ideálne, a nevidíš to priaznivo do budúcna.
Myslím si, že kresťanské cnosti ako pokora, láska, pomáhanie si jeden druhému, mohol by som samozrejme menovať x ľudských vlastností, ktoré majú samozrejme korene v kresťanstve, ale poznáme ich skôr ako prirodzený zákon do nás vpísaný by mal byť niečo ako samozrejmé pre nás všetkých, je jedno, akého ste vierovyznania, alebo ste teda bez vyznania.
A tu je proste problém, že to tak nie je. Vybadal som napríklad na inovercoch, a to chcem veľmi jemne povedať, že nedokážu rešpektovať človeka ako takého, a z nevinného baránka sa skutočne pomaly ale isto stanú draví vlci, a pokiaľ nebudete skákať, ako oni budú pískať, celkom iste si to postupom času vyžiada svoju daň, možno v podobne nejakých nevypovedaných otázok, bolestí, nejakých osobných sklamaní, ktoré nemuseli napríklad vôbec byť, pokiaľ by sme sa držali prirodzených kresťanských zásad, ktoré v podstate existujú už po stáročia, len do Písma Svätého sa to napísalo preto, aby sa proste na to nezabudlo, a že existuje ešte aj nejaký vyšší zákon, ktorý sa oplatí dodržiavať, a ktorý ma takto pozýva k plneniu dobra, preukazovanie úcty, tolerancie, že budem pokiaľ to bude možné naprávať iných tak, že pocítia účinok samotného Boha, ktorý by k nim takýmto spôsobom prehovoril.
Záverom ešte asi toľkoto. Chcel by som sa tejto téme ešte viac venovať, keď bude na to čas. Sú ľudia, ktorí to dokážu rešpektovať, a sú takí, ktorí budú nonstop rebelovať, hľadať samú filozofiu, prázdne meditácie, ktoré údajne napomáhajú k zdraviu tela a duše, ale v skutočnosti ich len zotročujú nepriaznivými kadejakými okultnými vplyvmi, ktoré sú dobre skryté pre ľudské oči, a človek musí byť proste na veľmi vysokej duchovnej úrovni, aby proste včas stihol na toto všetko správne zareagovať a proti tomu sa aj brániť a nepripustiť si tieto vplyvy, a to všetko nie je vôbec jednoduché.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár