Dneska by som sa chcel venovať ďalšej, zdanlivo bezvýznamnej téme, avšak o to dôležitej, pretože sa to netýka veľmi vás, nás dospievajúch, poprípade starších, ale sa to týka detí. Uvediem konkrétne o čo ide.
Zdanlivo nevinná záležitosť. Keďže robím v škole, ktorej súčasťou v budove je aj materská škôlka, vidím malé deti prichádzať do škôlky, a pozorujem pomaly ich správanie.
Niekedy sa zamyslím, ako to bolo, keď som chodil do škôlky napríklad ja, bolo to obdobie, na ktoré si pamätám, a budova škôlky sídli skutočne veľmi blízko, je to susedná malá budova nachádzajúca sa na rovnakom pozemku, ako stojí budova školy, kde práve robím.
Čo chcem teda povedať?
Všimol som si napríklad na nástenke rôzne fotografie zo života školy a škôlky detí. Je to krásne, veď deti sa snažia pomaly integrovať do školského prostredia, a výchova k učeniu od prvého ročníka by celkom iste mala predchádzať správna príprava detí v škôlke, kde sa oboznamujú s úplnými základmi.
V škole netreba vyučovať len nejaké enviromentálne vedy, prírodné, exaktné. ale je veľmi potrebné viesť deti pre šťastný život, ktorý pramení v duchovnom ponímaní. Prečo toto práve spomínam?
Sú veľa ľudí, veľa filozofov, matematikov, sociológov, a neviem ešte aké smery sa vyučujú na školách, kde sa absolventi snažia naučiť čo najviac poznatkov, aby vedeli nejako rozvíjať to, čo im dá škola.
Áno, je to pekné, rozvoj človeka pomocou vzdelania. Už na strednej na literatúre sme sa učili, že aj také osvietenstvo, ktorou hlavnou úlohou bolo výchova človeka, a viera že vzdelaním a výchovou sa môže zmeniť svet.
Opäť som narazil na koreň problému, ktorý chcem rozoberať.
Deti v školách si v jesenných dňoch užívajú helovjín, a kadejaké nezmysly. Kreslia si na papiere masky, učia sa tvoriť nejaké primitívne maškarády, to ešte by som celkom pochopil, ale ....
na toto je predsa čas celý rok, nielen na jeseň.
Deti sa učia pozorovať z amerických filmov helovjín, školy sa predbiehajú pri čítaní rozprávok na akúsi noc s andersenom, áno, je to ten dánsky rozprávkar, čo písal pre deti...
Všetko chceme bez Boha!
Deti učíme karnevalom, helovjínom, ale to, že v rodinách mnohých, vlastne v každých členovia prekročili prah večnosti, a na nich si treba minimálne, zdôrazňujem minimálne spomenúť aspoň načas, tak tomu nevenujeme pozornosť.
Hanbíme sa proste za vieru v Pána Ježiša. Hanbíme sa za to, že svojou smrťou a slávnym zmŕtvychvstaním otvoril nám brány neba, a my na to kašleme. Kašleme na to, že Pán Boh prehovára ku nám skrze Písmo Sväté, ktoré môžeme otvárať dennodenne v našich príbytkoch, nič nám v tom nebráni, keď chceme si prečítať Písmo, a ani sa len neprežehnáme.
Keď takto vedieme život, a teraz si dajme otázku takí, ktorí ste v tínedžerskom veku, tak o niekoľko rokov, ak Pán Boh dá, a požehná vám deti, v akom duchu ich budete vyhovávať?
Budete spomínať na vieru v Boha len že ..."chodili sme na vianoce do kostola, lebo bol pekný betlehem a stromčeky, vonku príjemne snežilo, a na polnočnej svätej omši bolo všetko také rozprávkové, čarovné..."
alebo budeme schopní viesť deti a blízkych k tomu, že chrám je miesto, kde mám zohýnať kolená pred Bohom, v rukách ktorého je náš osud?
Alebo si potom budeme klásť nekonečné otázky, keď nám nevyjdu naše plány, keď nás neprijmu do škôl, do práce, na nejaké prestížne neviem čo, keď...
Ako ďalší príklad uvediem to, že v práci mnoho ľudí maká, a teda miesto nejakého vytúženého team buildingu, kde iní pôjdu na niekoľko dní relaxovat ku bazénom, stravovať sa v hoteli na účet firmy, okúsiť okázalý luxus, smiať sa a zabávať, ktorý by sme si nevedeli z vlastných predstaviť.....
a toto všetko budú požívať ľudia, o ktorých vieme, že sú v práci leniví, že sa radi poklonkujú vedúcim, len aby obsiahli toto všetko dobré na náš úkor, a pre nás nezostalo už miesta....
Aj takto nás Pán Boh vychováva.
Mnoho ľudí si myslí, že ich len Pán Boh skúša, ale to nie je pravda.
Pán Boh neskúša takto nikoho, keby si bol poctivý, keby sa ti chcelo, aj ty by si požíval dobrodenia, ktoré vidíš u tvojich kolegov.
Toľko som chcel napísať ku pokračovaniu môjho predchádzajúceho blogu.
Skutočný príbeh
Komentuj
7 komentov k blogu
2
@zajkousko
Ja som bol na cirkevnej a ani tam už pomaly Boh nič neznamená nechápem že ešte existujeme chvála Bohu že má s nami takú trpezlivosť.
Ja som bol na cirkevnej a ani tam už pomaly Boh nič neznamená nechápem že ešte existujeme chvála Bohu že má s nami takú trpezlivosť.
4
@tomiq254
Tomo na birdzi je dosť takých čo poznám, že chodia na cirkevnú školu, Bohužial ich vystupovanie je nie veľmi chválihodné, skôr by som povedal, že až zarážajúce a poľutovania hodné....
nechápem načo sú tam
veľa záleži ale aj od vyučujúcich ako dokonale dokáže pritianúť študentov k Slovu Božiemu, tu zrejme ta vzdelanosť a láska chýba
Tomo na birdzi je dosť takých čo poznám, že chodia na cirkevnú školu, Bohužial ich vystupovanie je nie veľmi chválihodné, skôr by som povedal, že až zarážajúce a poľutovania hodné....
nechápem načo sú tam
veľa záleži ale aj od vyučujúcich ako dokonale dokáže pritianúť študentov k Slovu Božiemu, tu zrejme ta vzdelanosť a láska chýba
5
@zajkousko
Je to veľmi ťažké žiť v takom hriešnom svete bohužiaľ aj ja veľa krát padám do ťažkých hriechov
Je to veľmi ťažké žiť v takom hriešnom svete bohužiaľ aj ja veľa krát padám do ťažkých hriechov
6
toto je strašne ťažká téma na vysvetľovanie, klobúk dole, že si sa na to dal
Napíš svoj komentár
nie je to hanba...
je to zámer vymazať Boha Stvoriteľa z bežného života ľudí, najhoršie je to čo píšeš, v školách sa o Bohu už absolutne nehovorí, okrem cirkevných....
také sračky ako halloween to rezonuje naplno v školách, deckám samozrejme nikto nepovie odkiaľ to vlastne pochádza a čo tým chcel "básnik" povedať....
zo "západu" plynienie do našej vlasti len zlo, či su to satanistické skladby, drogy, eutanázia maželstvá homosex. kopu iných nezmyslov, ktoré maju jeden a ten isty účel, odpútať človeka od Boha - zodpovednosti a zanedbávania ....10.-toro Božích prikázaní...
jasne sa legalizuje "hriech" a spoločnosť nadobúda vieru, že všetko to tak musí byť