Človek v snahe zachovať si česť, zachovať si všetko to, čo nosí v sebe, je častokrát cez čiaru ochotný riskovať naozaj všetko a správať sa tak, aby to, čo robí prvý krát, konal ako posledný, teda so všetkou pompou a slávou. Tak, aby niečo, čo zanechal, aby to všetko bolo v dôstojnom podtóne, aby to, čo robí, robil naozaj s akýmsi puncom dokonalosti, ktorý nesie v sebe akúsi pečať toho, aký je, čo všetko po sebe zanechal, čo všetko po sebe zanechá, akú hlbokú stopu po sebe zanechá, či akú hlbokú brázdu vyorie to všetko, čo koná. Práve preto je veľmi dôležité, ako niečo človek začne, a ako to dokončí z jeho strany. Jeho prítomnosť v čase, jeho konanie, jeho myslenie, jeho radosť a nadšenie, to čo všetko chce svoje okolie teda niečím zmysluplným obohatiť.
Avšak stane sa, že napriek úpornej snahe človek proste prehrá. Niekedy prehrá na plnej čiare ako sa hovorí, niekedy je to jasné od začiatku, že na niečo akosi nemá, načo teda sa do niečoho pustil, keď je to zbytočné, ale ku tomu všetkému je potrebné dodať asi toľko, že sa aspoň o niečo snažil.
Ako teda píšem, je teda ale otázne, či čas ti pomôže, alebo nepomôže zabudnúť, ale naozaj, pomôže ti vyrásť a pochopiť súvislosti.
Nie jednému sa stalo z nás celkom určite, že teda všetko sme chceli vrátiť silou mocou späť. V myšlienkach sme sa opätovne vracali do onoho nepríjemného, alebo teda menej príjemného deja, kde sme si tú minulosť proste všelijako sprítomňovali, kde sme si predstavovali, čo by sme mohli spraviť lepšie. Lenže netreba zabudnúť, aby človek vedel, že napriek tomu, že sa človek popáli, alebo častokrát potkne, to všetko je proste krok dopredu.
V čase je veľmi dobre myslieť na minulosť, ktorá ti práveže pomôže pochopiť rozličné súvislosti. To znamená, niečo som napríklad študoval, niečím som chcel byť, a opak sa stal pravdou. Niekde som chcel robiť, niečo som si proste predstavoval podľa mojich vlastných plánov. Bál som sa samozrejme riskovať, a práve preto vždy som volil akúsi alternatívu, ktorá pozostávala z toho, že si vyberiem niečo, z čoho nebudem mať až taký úžitok, ako by som mal z ten alternatívnej ponuky ale predsa len niečo z toho bude.
A predsa časom uvidím, že na čom som, čo všetko som dosiahol, čomu všetkému som sa priučil, kde som sa dostal, či som niečo nové zas pochopil, alebo či som práve naopak ostal stáť na jednom mieste, odkiaľ som sa ešte stále nepohol, a neviem nájsť účinny systém, ako to vykonať.
Ako teda preklenúť dané časové obdobie, aby som proste pochopil, že niečo, čo je dávno preč, sa predsa nedá vrátiť nazad ani za cenu akéhosi sprítomnenia v podobne myšlienok, predstáv, nejakej spomienky, veď práve spomienky sú častokrát jediné, čo človeka drží v ako takej nádeji na to dobro pravdu, spravodlivosť, že predsa jestvuje niečo, koli čomu sa oplatí investovať ešte do vzťahov, do toho dobra, že predsa dobro a zlo nevyhráva len v rozprávkach ale je to predsa námet na reálny scenár predsa do života.
Záverom čo poviem. Čas môže plniť rozhodujúcu funkciu práve v tom, aby človek pochopil, kde je jeho brázda, a že za určitých okolností sa ďalej viac nedostane. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár