Mnohí si práve preto mylne myslia, že stačí, ak mám pred sebou nejaké tituly, už niečo znamenám, čo je isto omyl.
Mnohí podľahli práve tomu svetskému, a vidíme, že práve hranica medzi svetským a duchovným je veľmi veľmi tenká, pretože jedno s druhým úzko súvisí. Pretože my z tohoto svetského aj taj raz prekročíme prah večnosti, to čo vidíme, vidíme teraz, ale jestvuje presne aj to, čo nevidíme, ako som to spomínal v niektorom článku, kde veríme v svet viditeľný, i neviditeľný, a to pochádza ešte z kresťanského staroveku ako nicejsko carrihradské vyznanie viery a to len dokumentuje to, čomu človek má veriť.
A mnohí tomu neveríme, pretože sa nás to bytostne netýka. netýka preto, lebo stále vidíme možno akúsi konštantnosť, nemennosť v tom čo robíme. Vykonávame možno stále dookola tie isté práce, ktoré máme napríklad podľa zadania, ak sme boli v škole, človek ráno proste vstal, zobral si tašku, išiel do školy, snažil sa dávať pozor, učil sa, snažil sa byť aktívny, pozorný, aj po vedomostnej stránke, ale aj po ľudskej, čo je tiež nezanedbateľné pri výchove človeka, ktorá pravda nespočíva len vo vedomostnej formácii, ale presne aj v rovine ľudskosti, formovania človeka, formovania osobnosti, uvedomovanie si svojej hodnoty, čo všetko znamenám pre túto spoločnosť, ako sa mám vzdelávať, čo všetko kladiem na piedestál svojich hodnôt, záľub,záujmov, či sú vhodné z hľadiska či už krátkodobej, alebo dlhodobej perspektívy.
Má tomu veriť v prostred všetkých tých dobier, ktoré požívame aktuálne v súčasnosti, a mať na pamäti práve aj vtedy, kedy si niečo nedokážeme vysvetliť, nejaké omyly človeka dokážu zmiasť, vyvolať akési nepokoje. V ostatných časoch toho pravda hojne sme boli svedkami.
Myslím si, že keby ste spolu s ostatnými horlivo povzbudzovali ľud slovami kresťanskej útechy miesto rebelovania, zvýšili by ste si morálny kredit nielen v konfrontácii medzi vierou a ateizmom, ale by Pán možno aj Vás konkrétne uspôsobil na tú veľkú milosť, ktorú ako kňaz bezpochyby máte, čo hovorím na základe poznania hodnoty autority.
Pokračujem, kde by ateisti na základe možno aj Vášho príkladného kňazského svedectva ako svedectvo Kristovho služobníka svedectva viery sa obrátili a začali konať pokánie a uverili Evanjeliu, presne tak, ako to kňaz oznamuje na popolcovú stredu kajúcnikovi znakom kríža popolom. Snáď veríte tomu čo vysluhujete. Teraz nastala doba, aby ste to vy ako kňaz precítili a horlivo sa pripravovali na druhý príchod Ježiša.
Mnohokrát pri niektorých diskusiách sa znižujeme len k tomu, že ponúkame vlastné presvedčenie, vlastný pohľad, ktorý samozrejme je hodnotný, pretože dokáže naozaj ponúknuť niečo nové tak, aby ako to hovorí aj naša náuka, máme sa snažiť o to, aby sme pochybujúcim dobre radili.
Pravda je taká, že človek, ktorý sa stretne s nejakým názorom, kde pochybuje, môže ešte viac strhnúť do svojich pochybností toho druhého, pokiaľ ani on nie je celkom presvedčený o tej danej problematike. Nejedná sa len o pravdu, jedná sa o celkový prísun toho, čo má v sebe, v duchu hymnickej piesni kto za pravdu horí, a tam sa spomína...
koho dar nezvedie, hrozba nezlomí, tomu moja pieseň slávou zazvoní.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár