opäť začínam klasickou otázkou, kedy konečne sa budeme na svete mať dobre? Začítal som sa skôr do nadpisu ako do celého článku, ale ponúkam môj pohľad, je to moje zamyslenie. 

Mnoho ľudí volá po zmene. zmena politického systému, zmena zvonka, zmena zvnútra. Reformy sa dejú všade na svete, neobchádza to ani daňovú politiku, a môžeme menovať ešte ďalšie atribúty, ktoré sa snažia čosi zmeniť či už k lepšiemu, alebo napraviť na správnu cestu.

Aj v tomto adventnom čase by sme sa mali snažiť, aby sme možno od tohoto času na niečom na sebe popracovali.

Minule som dostal strach! koncom novembra som oslávil tridsiatku, a naozaj, neviem či sa mám potešiť, alebo to mám len smutne skonštatovať, že nejaká doba je už za mnou.

Ťažko sa človeku niečo tvorí nanovo, keď nemá ochotných ľudí okolo seba, a aj to málo čo má pri sebe mu závidí aj muchu na nose.

Niečo podobné som zažíval približne do augusta minulého roka. už to pominulo. Dosť som sa nad tým trápil, a nešlo mi to do hlavy.

Každá zmena prináša so sebou isté oprávnené znepokojenia, ktoré predovšetkým rozumného človeka mierne zamestnávajú. Najhoršie je hneď niekoľko variant. Sú udalosti, kedy človek si nevie aspoň v mysli vybrať jednu z možno troch rovnocenných možností, a ešte horšie sa stáva, keď človek si nemá z čoho vybrať, a nemá nijaké možnosti a ponuky a dostáva sa do poriadne špatnej situácie, na ktorej skutočne nie je čo závidieť.

Ako pozorujem na sebe, kráčam istou cestou, azda presne tou, ktorú mi určil Boh. myslím že správne označím to pomenovanie, ktoré pre túto situáciu mám, ale je to azda jediné slovo. Premáhanie. Alebo s námahou viazať sám sebe bremená a niesť ich.

Niesť bremená neznamená nutne fyzicky ťažká situácia v živote, alebo nejaká nemožnosť. Môže to byť akási časová skúška, kde človek buď obstojí alebo nie. Len na všetko treba čas.

Nevyhovuje mi stereotyp a už včera som začal konať cestou dopredu. Aké bude mať ovocie toto ťažko skúšané korene, ešte neviem teraz vopred povedať, ale myslím si že je to celkom na správnej ceste, a teraz v súčasnosti viac ako kedysi s nádejou sa pozerám do budúcnosti, kde s nádejou a pozitívne vnímam akúkoľvek šancu byť ešte lepším a nabrať čo najviac skúseností.

Aj ja čakám istú zmenu, ale možno to nebude ešte tak skoro. Alebo sa mýlim? To neviem, ale každopádne prosím Boha o jeho milosti, najmä v najbližších dňoch, kedy sa pokúsim prísť opäť na svätú spoveď, a obžalovať seba zo svojich hriechov, ktorými som urazil Boha a jeho majestátnosť.

Prosím ťa Bože o trpezlivosť so mnou a o veľkú pomoc Božiu od Teba a od Matičky Panny Márie, Matky ustavičnej pomoci. utiekajte sa aj vy ku všemohúcemu Otcovi, a uvidíte, koľko pokoja do vášho vnútra vám nadelí Boh.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár