Zapojil som sa teda jedným komentárom do tej celkom dobrej a poučnej diskusie, a teraz teda preto by som pridal svoj vlastný názor. Je dôležité vedieť povedať si svoj názor, a ešte dôležitejšie je vedieť si ho obhájiť a teda dokázať ho aj akosi vyargumentovať. Mať svoj názor je vzácne vec v dnešnej dobe, pretože častokrát mnohí sme vystavení kritike a pod paľbou tých, ktorí sú možno vplyvnejší, čo teda nás môže oprávnene zadržiavať v prejavení názorov aj z toho dôvodu, že sa proste musíme vedieť zdržať nášho, a dokázať sa podriadiť. Je dôležité vedieť sa podriadiť, pretože v tomto miernom našom ponížení naozaj človek rastie, čo vybadá neskôr. Verte mi, viem o čom píšem.
Ak by som teda ďalej mal opísať. V tomto pravdaže súvisí aj umenie komunikácie, ktorej sa ešte prakticky mnohí dobre nepriučili, a tak by sa im to veru zišlo. Príliš veľa vecí, na ktoré síce reagujeme, vieme teda pohotovo reagovať, apelujeme, máme vlastný názor a podobne, ale málokedy vieme fakticky zdôvodniť všetky tie príčiny, prečo teda je tomu tak.
Pridávam teda koment, a čom v krátkosti reagoval. O čo teda ide. Páter zovko čo povedal je jedna vec, a čo hovorí písmo je druhá vec. Nepúšťajme extrémistické názory do nášho srdca. Áno, rodinu mi niekto vytrieľa, odo mňa sa očakáva odpustenie. Ale dajme si otázku. Odpustil Boh diablom v pekle?
Nie. Sú teda naveky zatratení, a de facto, dôvod zatratenia nepoznáme, lebo udalosti pred stvorením sveta nemajú svedka. To sú základné dogmatické fakty, nie moje subjektívne myslenie, ale myslím si, že rozumom človek dokáže pochopiť a rozpoznať aj samostatne toto.
To je po prvé, a po druhé. Boh mi nikdy v Písme, aspoň teda o tom neviem, neprikázal milovať extrémistického vraha evidentne posadnutého démonom, ktorý je plný nenávisti(bezpredmetnej) pokiaľ ja mám s niekým spor, vtedy sa môžeme baviť v rovine krestanského odpustenia, pretože spor sa týka jednej aj druhej stránky. Avšak ked niekto bezdôvodne ubližuje ľudom, tam sa nedá hovoriť o nejakom odpustení. To je nezmysel.
Nechcem zachádzať priďaleko, ale nedá mi ešte nereagovať. Trestné právo niečo takéto nepozná. A robí veľmi správne. Písmo pozná pojem milosrdenstvo je väčšie ako spravodlivosť. Určite som si vedomý, že teda odpustenie zaiste potrebujeme všetci. Aj ja, aj ty, taký neexistuje, kto ho nepotrebuje.
Ale ešte som nepoznal človeka, ktorý trebárs nejaký terorista bol katolík, a po odpálení nejakej budovy sa v nom pohlo svedomie a utekal na spoveď. Človeka, ktorý napríklad sústavne pácha trestnú činnosť najvyššieho stupňa (vraždy) nemôže celkom logicky nik prepustiť na slobodu, nech by ten skutok akokoľvek ľutoval, pretože v očiach verejnosti, a v očiach súdu ako ústavnej spravodlivosti je zapísaný ako nebezpečný recidivista, ktorý môže páchať násilie aj po prepustení na slobodu. O čo teda ide vysvetlím v nasledujúcich riadkoch.
On nie je väznený preto, lebo to dozorcom robí radosť kohosi držať, ale preto, lebo je dôvodné podozrenie pre páchanie ďalších násilností na slobode. Ak by som to teda vedel akosi kontiunálne prepojiť do udalosti z nového zákona, ako sa to teda môžeme dočítať, kto chce a vie samozrejme.
Aj ježiš povedal hriešnici. Choď a viac nehreš! A ona už nehrešila. Preto jej bolo odpustené. Keby po odpustení opätovne išla hrešiť, Ježišovo odpustenie samozrejme je platné a účinné, to stopercent, a o tom sa nemôže v zásade pochybovať, ale pozor, pre ňu to môže znamenať to isté, ako prijatie sviatosti oltárnej v ťažkom hriechu bez prijatia sv. spovede... dobrým na spasenie, zlým na zatratenie. Lebo kto je a pije, a nerozoznáva telo, je a pije si odsúdenie. Kor 11,29. Ak by som k tomu ešte v krátkosti dodal, napíšem ešte tieto myšlienky. Treba sa držať nie nejakého sentimentálneho citu, ale triezveho uvažovania na základe poznania pravdy v Písme Svätom ako Božom slove.
Na záver ešte v krákosti. Tým som povedal všetko. Viem, že aj v našich duchovných kruhoch sa často vyvyšuje cit nad rozumom, teda presne to, čo hlása racionalizmus. Azda preto je to tak, pretože v kresťanstve milosrdenstvo božie je väčšie ako naše hriechy. Milosrdenstvo božie je väčšie a účinejšie ako nejaký filozofický racionalizmus, ktorý v snahe pochopiť svet a všetky zákonitosti týkajúce sa ducha a duchovného sveta, siaha čoraz častejšie po materializme, aby si ospravedlnil všetko to, čomu nerozumie.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár