Pamätám sa, keď som na náboženstve na základnej škole sa pripravoval na prvé sväté prijímanie. Musím uznať, že celkom ma ten predmet bavil, a stal sa náplňou môjho života. To musím uznať. Samozrejme, nevnímal som to ešte v takom kontexte, v akom sa to snažím ponímať v súčasnosti, keď človek má podstatne širší obzor vedomosti, a aj sa o to reálne samostatne zaujímam, a stalo sa to náplňou môjho života. Predsa len človek sa vyíja. Ďalej by som chcel spomenúť to, že mám samozrejme vyšší vek, a viaceré veci, ktoré som si paradoxne moc nevšímal, sa mi dostávajú teda v neskoršom čase významne do popredia, na čom som postavil akýsi základ môjho písania blogov, článkov, tu na tejto stránke.
V krátkosti napíšem. Viacero ľudí chce mať napríklad svadbu v kostole. Je ale veľmi smutné, a nasledujúce riadky budú o konkrétnych prípadoch, kedy duchovno dá sa povedať absolútne odsunieme na vedľajšiu koľaj, a dáme samozrejme hedonizmus a materializmus do popredia.
Ak by som mal byť teda celkom konkrétny, a po napísaní iných odstavcoch, som sa teda vrátil k tomuto začiatočnému, nakoľko tieto blogy som napísal ako jeden celý, ktorý som si neskoršie rozdelil, venoval by som ešte pozornosť jednej problematike. Nech to nikto neberie v zlom, ale nedá mi to proste nenapísať.
Určite chápem, že niektoré významné podujatia v našom živote, ktoré sa napríklad dejú len raz v našej rodine, znamenajú pre nás niečo, čo je mimoriadne, a nie je to len taká obyčajná akcia. S tým je napríklad spojené to, že keď sa narodí dieťa, a podobne. S tým súvisí to, že nasleduje krst, ak ste veriaci, v tom danom spoločenstve v ktorom sa momentálne nachádzate.
Odmietam, aby sa v chráme božom prezentovali ľudia, ktorí v tom nechcú ďalej pokračovať, a majú tendenciu ostať len akýmisi papierovými teda matrikovými katolíkmi. Väčšinou vieru v Boha aj tak odsúvajú na kraj, a nechcú sa nikdy venovať rozvoju svojich duchovných vedomostí a čítaniu a porozumeniu obsahu statí Písma Svätého.
Pokiaľ nemáme záujem vnímať viaceré udalosti vo svetle Písma Svätého, a samozrejme snažiť sa to aspoň v nejakej minimálnej forme to praktizovať, je veľmi ťažké žiť dosť dobre duchovný život. Ja sám na sebe vidím množstvo prekážok za svoj život, ktorými som si musel prejsť, a viackrát som sa pýtal Boha, na čo toto všetko bolo dobré, a čo mi chcel týmto povedať. Jednoznačne človek musí prosiť o múdrosť, aby sa dobre vedel každodenne rozhodovať, nakoľko to vidíme, nie je to jednoduché. Ten vyžaduje od nás to, škola má nejaké požiadavky, potom máme nejaké krúžky, potom svoje záľuby, a teda nevieme sa roztrhnúť už naozaj.
Chrám nie je miesto pre prezentovanie seba samého navonok, ale je to paradoxne miesto, kde pred vstupom si plne uvedomujem, že nemám ja ako človek tu na zemi nad sebou absolútnu moc, a práve preto pristupovať sa snažím ku svojej viere takto zodpovedne. Nik nie je dokonalý, a mnoho ľudí robíme chyby, hrešíme a podobne. Avšak ak naďalej sa budeme len takto ľutovať, ale nebudeme konať nápravu, nemôžeme kvalitne žiť náš život.
Je úplne zbytočné, ak viacerí trebárs vodiči majú ruženec vo svojom aute, čo je síce v istom meradle na chválu, to nikomu pravda neberiem, každý má na to názor, ale zároveň majú pripnutý voňavý stromček, a taktiež vulgárne zobrazujúci obraz nečistoty. Bližšie to samozrejme nebudem ešte viac komentovať, pretože každému asi dôjde o čo ide. Pýtam sa teda oprávnene nasledujúcu otázku. O čom toto všetko je. Aký toto má význam. Sme povrchní, alebo ľudia, ktorí idú proste do hĺbky, a chcú žiť.
Buď v Boha verím so všetkým, čo s tým súvisi, a praktizujem tú svoju vieru všade... aj tu na internete, aj v súkromí, alebo som ateista, ale nebudem používať napríklad náboženské symboly na verejnosti, pokiaľ ja sám teda nemám záujm šíriť úctu k tomu, čo práve nosim či už na sebe, alebo v aute, alebo hocikde vyobrazené, čo symbolizuje nejaký náboženský duchovný motív a podobne.
Cieľom tohoto môjho blogu, a to chcem teda dodať úplne na záver, chcem to zdôrazniť, tohoto článku je to, že viacerí z nás, ale to vôbec nechcem kritizovať, alebo posudzovať, o to mi nejde, používajú aj náboženské kresťanské symboly a všetko čo s tým súvisí, čo je síce samozrejme chvályhodné, nikomu to pravda teraz neberiem, ale na druhej strane absolútne teda nechápu, či skôr vôbec nechcú pochopiť, aký hlbší zmysel, a aké ozajstné hodnoty sa za týmto všetkým snažia zobraziť. Jedna posledná rada na záver. Čím skôr to pochopíme, tým lepšie pre nás.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
riddler
8. 9.sept. 2017 13:30
No bohužial takéto nerozmýšľanie nad podstatou veci, to matrikové kresťanstvo, ako si to nazval, je bežná realita. Ked už si spomenul základku,tak mal som zopár spolužiakov,ktorí každú nedeľu chodili do kostola, a dôvody boli že "lebomama, lebostarká", proste taká povinnosť,ktorú si treba odtrpieť. To je na zamyslenie pre budúcich rodičov- kresťanov,či takýmto spôsobom je k tomu správne pristupovať.
2
dobre si napísal a mám otázku. aký život žijú teraz títo ľudia. majú ho kvalitnejší? dari sa im viac? alebo menej. ano... ak mi to ktosi núti je to zlé, pokiaľ to samostatne človek nepríde prote na to, že on sám to potrebuje. ja to aspon tak vnímam a tak to žijem. do kostola na sv.omše nechodím vo svojom meste.... chodim autom do vzdialenej dediny. materialisticky poviem... s chodenim do kostola mám len náklady. auto mám takmer dva roky, využivam ho sice nie denne, ale často. ale nikdy som nemal pocit, žeby mi čosi odbudlo, hoci mám reálne výdavky. vždy som na tom získal. či už materiálne, alebo duchovne. a za to ďakujem Bohu.
4
To neviem,nie som s nimi v kontakte,ale ked som ešte ako-tak bol,tak viem že dvaja z nich boli riadni antikristovia akoby ani nechodili celú základku na hodiny náboženstva a do kostola, ale na nejaké satanistické seansy (alebo čuriny,ako hovorí Marcelo)
No je to práve o tom,že musíš najprv pochopiť, čom tá filozofia vlastne je,prečo idem na sv.prijímanie, prečo do kostola atd. A to sa rodičom nechce rozoberať s deťmi do hlbky, lebo oni sami tiež o tom veľa nevedia ja som napríklad tiež nevedel,ked som išiel na prijímanie,že prečo vlastne, bral som to ako prirodzený vývoj, že proste takto to v živote mladého človeka má postupnosť, najprv prijímanie,potom birmovka, ale až neskôr ked som sa z vlastnej iniciatívy o to začal viac zaujímať som pochopil, aký význam to má. Tak ak by som mal jedného dňa dieťa,nerobil by som z kostola nejakú povinnosť,ktorá sa časom premení na automatické, priam až robotické, strojové pohyby, skôr by som o tom chcel s tým potomkom hovoriť, dať mu niečo inšpiratívne na prečítanie. C.S.Lewisa, Akvinského a podobných autorov
No je to práve o tom,že musíš najprv pochopiť, čom tá filozofia vlastne je,prečo idem na sv.prijímanie, prečo do kostola atd. A to sa rodičom nechce rozoberať s deťmi do hlbky, lebo oni sami tiež o tom veľa nevedia ja som napríklad tiež nevedel,ked som išiel na prijímanie,že prečo vlastne, bral som to ako prirodzený vývoj, že proste takto to v živote mladého človeka má postupnosť, najprv prijímanie,potom birmovka, ale až neskôr ked som sa z vlastnej iniciatívy o to začal viac zaujímať som pochopil, aký význam to má. Tak ak by som mal jedného dňa dieťa,nerobil by som z kostola nejakú povinnosť,ktorá sa časom premení na automatické, priam až robotické, strojové pohyby, skôr by som o tom chcel s tým potomkom hovoriť, dať mu niečo inšpiratívne na prečítanie. C.S.Lewisa, Akvinského a podobných autorov
5
jedno môžem potvrdiť sám na sebe, každý jeden človek, ktorého rodičia viedli k viere v Boha a "sekírovali" ho, aby zachovával Božie prikázania - tým mu vlastne vštepovali do hlavy princípy kresťanskej lásky, spravodlivosti a pravdy sa aj po dočasnej odluke od Boha k nemu časom prinavráti a to z jediného dôvodu, lebo zistí, že v jeho živote, ktorý mnohokrát práve nie dobre prežil chýbal mu Boh, chýbala mu ta istota, že niekto v rannom veku o neho stál, bol v jeho srdci a žil dokonca šťastným životom...
prajem každému, aby práve teraz v týchto pohnutých časoch, kedy žijeme dni Evanjelia Jána a Daniela prijal opätovne Ježiša Krista za svojho Spasiteľa, aby bol pripravený a zhromažďoval si ozajstne poklady vlastnej spásy tam hore v nebi, kde je večnosť, láska, kde už nebude chorôb, ani zla a smrti...
prajem každému, aby práve teraz v týchto pohnutých časoch, kedy žijeme dni Evanjelia Jána a Daniela prijal opätovne Ježiša Krista za svojho Spasiteľa, aby bol pripravený a zhromažďoval si ozajstne poklady vlastnej spásy tam hore v nebi, kde je večnosť, láska, kde už nebude chorôb, ani zla a smrti...
Napíš svoj komentár