Pamätám sa veľmi dobre, ako na základnej škole, a to chcem apelovať, nakoľko ten čas si väčšina z vás tu prítomných predsa len pamätá, aspoň v mojom prípade to, čo uvediem sa reálne a konkrétne stalo, a nedá mi to nespomenúť. Pamätám si, ako učiteľka, horlivo presadzovala svoje vlastné úsilie, s cieľom nanútiť jej názory žiakom, ktorý práve začali rozmýšľať nad nejakou strednou školou. Len preto, že možno bol priemerný žiak, bol nie vlastnou vinou donútený ísť na nejakú učňovku, a to len preto, aby sa vyštudoval v nejakom odbore, ktorý možno v živote nebude potrebovať, alebo nikdy nevyužije, nakoľko mám vedomosti, že vo viacerých prípadoch to nanešťastie takto predsa len funguje a nie je to pekné, a viacerí sa dlho proste hľadajú, a to len preto, lebo teda študovali odbor, ktorý nechceli študovať, nikdy tomu významne nerozumeli, neprikladali tomu význam, celkovo to flákali, a možno preto sa aj na SVK nedá nájsť dosť kvalifikovaných pracovníkov.
Sú to väčšinou klasické pedagogické metódy, a ja som veľmi rád, že som nepodľahol nim, ale že som sa držal hlasu svojho svedomia a srdca. Isto celkom určite nepochybujem, že trebárs ten učiteľ a podobne mi chcel dobre, a snažil sa ma usmerniť. Tô vôbec nepopieram, nadôvažok by som povedal, že takáto pomoc je veľmi potrebná, avšak musíme si uvedomiť, že pokiaľ chceme hlásať slobodu myslenia, samozrejme ktorá mala by byť patrične morálne ohraničená, musíme rešpektovať osobitný duchovný priestor toho človeka.
To sa týka školského prostredia, pracovného a podobne. Nemôžeme nútiť predsa aj našich kolegov a podobne do niečoho, čo vieme, že to možno nezvládnu, a to len preto, lebo my máme iný názor. Vždy som tendenčne vytušil, keď som čosi také zažil, že ten človek, kolega a podobne, mi nechce pomôcť. Nechcem povedať, že mi teda chce napríklad uškodiť, to isto nie, ale videl som tam proste nejakú fintu, ako na niečom zase získa vo svoj prospech za cenu získania si kohosi na svoju stranu, čo nemám rád proste. ale vidíme, že takýto obraz sa stáva v hocijakom odvetví života.
Práveže v školskom prostredí je tá formácia mladých veľmi dôležitá a potrebná, pretože vtedy ten človek, študent a podobne si dokáže utvoriť vlastný názor, a mať teda aj čosi odlišné vnímanie skutočnosti, ako si to myslí väčšina. Práve o tomto to všetko je. Tam sa človek mení. My nemôžeme ostať na nejakom bode, a prijímať len podnety od druhých. Potom tu máme také príklady, že ten a ten mi rozkazuje, ten mi všetko chce diktovať, a podobne. Ale prečo to je.
Slepo čosi prijímať, a nepodrobovať to osobitnému výskumu to nie je dobré. Väčšinou to robíme len vtedy, ak napríklad teda kupujeme nejakä drahšiu vec, alebo sa púšťame do nejakých dôležitých investícii, kde proste je veľmi potrebné, aby sme zvažovali všetky naše osobné kroky a posudzovali seba samého, či to sami všetko dokážeme, ako si to myslíme na začiatku. Práve v tom školskom období som tiež mal možnosť cítiť voľby. Prihlásim sa na hodine, alebo ju nejak prespím. Nikdy som nechcel byť pasívny, koniec koncov čosi také sa nikdy nevypláca, a keď čosi ma naozaj nebavilo, tak som sa aspoň tváril, že ma to zaujíma, ale väčšinou si nemôžem sťažovať, ja som mal úžasnú strednú, na ktorú mimoriadne v dobrom spomínam.
Tento môj v krátkosti pedagogický príspevok som napísal len preto, aby sme si uvedomili, do akej miery sú ovládané deti na školách, ktorým je doslova odopierané svoj vlastný harmonický rozvoj svojej osobnosti, kde sa popierajú ich vedomosti a nadanie. Nie, nie som militantne zameraný na vyučovanie na školách, avšak rozvoj duševných vlastností, duchovných je mnoho potrebnejší ako rozvoj tých praktických zručností.
Áno, ja síce môžem byť celkom úspešný manažér, ale napríklad, ak sme pri tejto tematike, musíme si ozrejmiť niekoľko faktov. Môžete byť úspešný ekonóm, lenže ked svoje ekonomické vzdelanie celkom iste deštrukčne využijete na kadejaké machynácie, na svoju celkom iste nečestnú prácu, potom aký význam má budovať morálne dobro v tejto spoločnosti.
Materializmus je v dnešnej dobe taký neuveriteľne silný fenomén, že už nepočuť jedného slova na ulici, alebo nečítať čosi v dennej tlači a periodikách, aby sa neskloňoval pojem marketing, peniaze, zbohatnutie, ochudobnenie, vytváranie akejsi nezdravej, a celkom škodlivej ilúzie predstavy dvoch extrémnych elementov. Buď je všetko v najlepšom poriadku, a snažím sa to vnímať len individuálne, alebo je nejaký problém, a riešime to z globálneho celospoločenského významu, pri lepšom prípade uvedomujúc si ešte celkový nepriaznivý, alebo priaznivý dopad na túto spoločnosť v nejakom meradle.
Na záver ešte čosi také. Radi o sebe prehlasujeme, že predsa my máme svoj názor, nepotrebujeme počúvať rady kohosi. Áno, ale to si myslíme len my. Stačí, aby napríklad človek prišiel na poradu, a už súhlasne prikyvuje aj s nemožným aj s tým, čo by možno nikdy nepovedal, a to len preto, lebo vidí, že to takto robí väčšina. Teda stačí jedna situácia, kedy sme možno pod tlakom kohosi, a už to nie je pravda,čo sme vyhlasovali ešte včera. Dobre vie, že to nie je správne, že toto predsa nepochádza z jeho vnútra, avšak ten tendenčný tlak ktorý cíti z vonkajšieho prostredia mu proste nedovolí povedať si svoje.
Naozaj takýmito chceme byť? Budeme si stáť za svojím, hoci nás čosi nepríjemné možno bude stáť aj miesto? Dokážeme v duchovnej oblasti až tak ďaleko zájsť, že sa vieme vymaniť z týchto štruktúr a nájsť čosi zmysluplnejšie a možno oveľa lepšie pre nás? Na túto otázku si musíme odpovedať sami.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár