Vminulosti, ako som to už spomínal, som mal dosť hektické obdobie. Nemal som veľmi veľa práce, mal som jej minimum, ale takej neodkladnej, že som sa nevedel nikde pohnúť bez toho, aby som sa naspäť nevracal.
Nejedná sa o nejakú reálne skutočnosť, ale raz sa mi sníval jeden sen. Bolo to asi pred týždňom, a dosť som nad tým rozmýšľal.
Snívalo sa mi, že som bol na nejakom súde. Už sa mi to snívalo po druhý raz. jasne som videl, všetko chcem verne opísať, ako som bol v nejakej miestnosti, kde som videl môjho spolužiaka, ktorý je kňaz, a biskupa, obaja ale mali na sebe sudcovské taláre.
O niečom sa veľmi dlho radili potichu. Videl som jasne, ako som sedel presne oproti nim, ale nepociťoval som nijaké emócie. V tichosti sa radili, a nakoniec počul som, ako niekto prehovoril, že rozsudok znie : nevinný.
Neviem presne čo to má znamenať, ale v tom období som bol na spovedi, a chystám sa na ďalšiu.
chcem len v krátkosti opísať moje dojmy.
Boh nemá záujem nechať ťa v štichu a napospas osudu. Verím pevne v neho, a nikto mi túto vieru nezoberie. Ani prenasledujúci ateista ani nikto.
Viem že mnoho ateistov vyčítajú kresťanom, že sú hnevliví, že vedia dokonale uraziť toho človeka, a pravda je taká, že keď niekedy pociťujem hnev, tak dokážem tomu druhému povedať úplne všetko, a je mi jedno kto to je. Či je to nejaká vážená osoba, hocikto.
Predovšetkým chcem ale zdôrazniť, že musíme poznať za každú cenu pravdu. Bez toho sa nepohneme nikam. Neznášam, keď sa niekto pretvaruje, a silou mocou sa potrebuje kdesi pretlačiť. A predsa vidíme že takíto ľudia aspoň zdanlivo to dotiahnu oveľa ďalej, vedia dokonca aj veľmi šikovne si naviazať niektorých ľudí, vedia strhnúť viacerých na svoju stranu, a dokážu veľmi šikovne a cielene manipulovať ľuďmi, o ktorých vedia, že sú slabšej povahy, a navyše dobre im padne, keď im ľudia poklonkujú, a takto ešte väčšmi sa zamotávajú do klamu a vyvolávajú vo svojom okolí akýsi zvláštny strach, ktorý trvá dosť dlho.
Som človek ktorý je naučený ustupovať, lebo viem, že keď je takáto situácia, tak necítim pomoc ani podporu, a radšej ustúpim, že aby som niečo riešil pod veľkým tlakom, alebo aby som silou mocou niekomu chcel zle.
Nechápem len jedno. Prečo niekomu záleží silou mocou tomu druhému uškodiť. Fakt si potrebuje zvýšiť už beztak svoje malé a značne zdeformované sebavedomie, alebo to robí pre vlastné potešenie? Skutočne je škodoradosť tá najlepšia radosť?
Toto od Boha nepochádza určite. tam kde je temno, tam kde jeden druhého ohovára treba veľa prosiť o Božiu milosť a prosiť o nápravu z neba.
Beda tým, ktorí tak radi a tak veľmi ľahko chcú oklamať svojim akože váženejším pôsobením nejakú spoločnosť, aby si vydobyli akési falošné právo hocikedy kohosi neprávom odsudzovať a pošpiňovať nespravodlivo jeho česť. Kedy im Boh ukáže pravdu? Kedy to nastane?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár