Veľmi ma trápi, keď urážajú úplne bezdôvodne Boha takí ľudia, ktorí nemajú absolútne v živote nijaký cieľ. Uznávam ako každý človek, normálne zmýšľajúci, že na to, aby som sa mal dobre, potrebujem nutne prácu, ktorá ma živí, a potrebujem okolo seba istý okruh ľudí, s ktorými sa stretávam, a s ktorými mi je dobre.
Keď mám volný čas, veľmi rád chodím do prírody. Poznám jedno okolie, asi sedem rokov tam chodím, je to skvelá turistika, kde si skutočne oddýchnem, kde to prejdem, zrelaxujem, kde sa chvíľkovo zamýšľam nad tým, čo som spravil, nad tým, čo som ešte nespravil, nad tým čo som mohol spraviť, a čo som nespravil, a nad tým čo som spravil a paradoxne ani chvíľku som nezaváhal, a dosť dobre som tušil že som spravil azda to najlepšie, čo som v tú danú chvíľu mohol spraviť.
V mojom živote sa dosť často striedajú akési extrémy. Boli časy, píšem v minulom čase, a vôbec ma to nejako neirituje, keď som sa cítil šťastný, hoci som bol pod miernym stresom a tlakom, najmä keď som vedel že okolnosti sa môžu zmeniť z hodiny na hodinu, čo sa nakoniec aj stalo, ale vlastne som s tým už počítal, a nijak ma to extrémne neprekvapilo. Hoc ma to zarmútilo.
Často čítam tu na blogoch vás mladých, o tom, ako ste nejakým spôsobom nešťastný, a nebavia vás mnoho vecí, čo vás štve na škole, na pracovisku, v rodine.
Myslím si že je to ovplyvnené tým, a to píšem čiastočne aj za seba, že neustále chceme čosi komusi dokazovať, akí sme úspešní a pod.
Dneska som sa stretol s bývalou triednou učiteľkou ešte zo základnej školy. Veru nemal som sa čím veľmi pochváliť, ale potešilo ma povzbudenie od nej ako od staršej, v ktorej je ukrytá múdrosť. Verím pevne tomu, a veľmi som vďačný za ten čas, kedy ma v škole učila a vychovávala.
Mnoho mladých si to neuvedomuje, že za dary treba ďakovať, a práve preto viacerí sú neúspešní, nesú si so sebou akúsi ťarchu z minulosti, ktorú nevedia so seba zhodiť a nosia to ako nejaké vnútorné zaťaženie, ktoré im robí neustále zle, a nevedia nájsť príčinu svojho neúspechu.
Na druhej strane by som chcel zdôrazniť, že priveľké sebavedomie častokrát ničí človeka, pretože dať si prehnané ambície a ich nesplnenie môže mať za následok dosť dlhé depresie a častokrát aj množiace sa neúspechy.
A to všetko preto, lebo veľa vecí chceme sami a neprosíme Boha o jeho dary. Znie to neuveriteľne, ale je to tak. Mnoho ľudí si myslí, že náboženské myšlienky sú duchárske, ale bez Boha sa nepohneme nijak.
Nepoznám jediného ateistu ktorý by bol skutočne šťastný. šťastný nie je ten, ktorý zarobí tisíce, ale ten, ktorý dokáže aj napriek nejakej nepriazni a nezdare v živote dôverovať v lepšiu budúcnosť. Ktorý ťa s úsmevom dokáže povzbudiť a nie je cítiť z neho nejakú závisť alebo nenávisť.
Tieto dve aspekty miluje diabol a ten jediný chce, aby ti druhí závideli, alebo aby si závidel druhým ty. nech sa nikto netrápi, ak sa druhému vodí mnohonásobne lepšie ako tebe osobne. Teš sa z úspechu druhého, a aj tebe bude dopriate.
Uver že nie hmota, ale duchovno ti skvalitní život a posunie ďalej. Aj kamarátstvo aj priateľstvo pochádza nie z materálneho sveta, pretože strata nejakého dobrého priateľa dosť zabolí, a mnohí sa ocitnú často v depresii.
Nech sa vám všetkým darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
patricino
14. 11.novembra 2016 18:29
hmm zaujímavé
Napíš svoj komentár