Pán Boh je absolútna realita

Už už sa zdalo, že v toto piatkové popoludnie nenapíšem nejaký ten blog, tak teraz akurát som natrafil na jeden, neviem či toto práve mám nazvať spirituálny výlev, keďže autor vyslovil isté pochybnosti vo viere, a nazval, teda, dovolím si toto doslova citovať, čo som čital, že Boh je ilúzia slabých ľudí.

Múdrosť človeka je v tom, že je človek bohabojný, a samozrejme veľmi dobre robia všetci tí, ktorí si pestujú múdrosť.

Tak, ako som napísal v názve, Pán Boh je aboslútna realita. Zisťujem na mnohých katolíckych pohreboch, ktorých sa služobne zúčastňujem, a verím, že Pán Boh na sto percent je tam prítomný. To je pravda, a som o tom pevne presvedčený.

Mnoho ľudí, samozrejme, je to chyba, ale týka sa to viacerých oblastiach života, nielen viery v Pána Boha, a nejakých spirituálnych otázkach, mnoho ľudí tak nadšene sa pustí do nejakého zápalistého boja, že častokrát zabúda, že tento zápas, síce nie je zbytočný, ale netreba hádzať perly pred svine.

Tento múdry výrok som dlho nechápal. Nevysvetľujme ľuďom duchovné veci, keď o to nestoja, nemajú záujem, a všetko je im to na posmech. Veľmi sa obávam, že hoci hriešni sme rovnako, a všetci samozrejme, podľa Písma Svätého potrebujeme v sebe nosiť kajúceho ducha, a odievať sa samozrejme, prispôsobiť si svoje vnútro kajúcemu duchu, a nemať nejaké veľké reči.

Mnoho ľudí vyslovuje hrôzostrašné vety, frázy, ktorým celkom istotne ani on sám dobre nerozumie. Ak tomu nerozumie, je to pre neho sčasti pravdepodobne poľahčujúca okolnosť, no všetko samozrejme rozhodne dobrotivý Pán Boh.

Istý pubertiak vyslovil, že Boh je len ilúzia. Tento názor sčasti prevzal od materialisticky založených filozofoch, ktorý vlastne v 18. storočí a neskôr, a samozrejme tento prúd, myšlienkový svet pretrváva ešte aj podnes.

Hrôzostrašná veta. Samozrejme, sú ľudia, ktorí sa v dnešnej hnusnej skazenej dobe odvažujú vysloviť niečo takéto.

Som si vedomý, že, a teda stotožňujem sa s Písmom Svätým, že všetci sme zhrešili, ale potrebujeme všetci Božiu milosť. Je nanešťastie ešte mnoho takých ľudí, ktorí si tento veľmi duchovne ladený výrok ešte zle, a musím to teda podotknúť, veľmi zle vysvetľujú, avšak v Pána Boha veria, a blížia sa k nemu, a hľadajú všetky možné dostupné spôsoby, ako čo najlepšie spoznať Pána, a neustále mu vzdávať za všetko vďaku.

Žiaľ, sú samozrejme, aj rôzne prúdy, ktoré nielenže si možno nie celkom presne vykladajú význam Písma Svätého, ale ešte proti nemu aj broja. To považujem samozrejme za veľký extrémizmus, pretože vidno aspoň na rôznych profánnych hnutiach, ktoré sa veľmi, až teda príliš usilujú odsunúť vieru v Boha, všetok ten spirituálny základ, čo človek nosí v sebe, akúsi duchovnú genetickú informáciu, poltačiť, znevážiť, samozrejme čo najviac uraziť, a takto celkom logicky odsunúť všetko, čo si nevieme zdôvodniť rozumom.

Nevedel som dosť dlho, dlho mi to všetko trvalo, prečo to robia, ale som to pochopil.


Mnoho ľudí považujú seba samého za akéhosi vládcu, a tým degradujú Pána, ktorý sa ale vysmievať nedá. Uisťujú ma o tom žalmy, teda texty Starého Zákona. Toto samozrejme vidíme aj v Písme, kde mnoho izraelčanov si robilo akési modly, utiekali sa ku falošným modlám, samozrejme, klaňali sa v prvom rade satanovi, alebo šelme, nazvite si to ako chcete, bol to proste hrôzostrašný scenár, aký si neviem predstaviť.

Pričom, ak dobre dávame pozor, nešlo o nič mimoriadne. Keď neviem niečo logicky zdôvodniť, akože to môžem razom spochybniť. Ak sa na tento fenomén dívam aspoň sčasti racionalisticky, teda filozoficky, jedno tvrdenie sa mi predsa bije s druhým.

Chápem, ktorých možno aj mnoho tragických chvíľ a akýchsi okamžikov v živote možno odradilo od plnšieho spoločenstva s Pánom Bohom, a odvrátli sa od neho, a takých veľmi prosím, ak v nich ešte existuje akási nedohasnutá pahreba viery, aby ju čím skôr nanovo zapálil, a tak opätovne v sebe mohli postavať chrám Ducha Svätého, taký chrám, z ktorého Pán Boh bude mať radosť, a môže nám za to požehnať.

Mnohým sa nedarí, a každý obviňuje za kto krízu, druhých, vedúcich v práci, nejakých funkcionárov, manažérov, ktorí hrabú pre seba, zlých vedúcich, ktorí im potom zvyľujú normy práce, a potom sa to nejako nedá stihnúť...

Toto všetko chápem, ale uvedomuješ si dostatočne, že to môže toto všetko byť akési napomenutie od Pána Boha, aby si bol možno o trošku viacej citlivý k ľuďom, akýsi oveľa viac ochotnejší, aby si možno bol prvý ty, ktorý otvorí druhému dvere, prípadne prvý odkrojil nejaký ten krajec chleba ku spoločnej desiate, nejakému pokrmu, podal iniciatívne pohár čaju a podobne....

Uverte, že Pán Boh je absolútna realita. Samozrejme, jediné, pre čo ho nemôžeme pochopiť, prečo nechápeme boží majestát je fakt, že sme hriešni ľudia, a my musíme len dúfať a dôverovať v božie milosrdenstvo, lebo On Pán Boh je absolútna dobrota, láska, milosť, milosrdenstvo, odpustenie.

Pochválený buď Ježiš Kristus!

 Skutočný príbeh

5 0 0 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu