Vieme dobre, od detstva, že keď sme chceli niečo dostať, napríklad na vianoce pod stromček, museli sme spĺňať isté kritéria, teda sme museli možno celý rok akosi poslúchať, byť dobrými, a podobne. Potom sme mohli dostať to, čo sme od najbližších očakávali.
Keď som si to tak uvedomil tento rok, aký význam má tento počin, vyskúšal som si objednať niekoľko hokejových dresov, ktoré samozrejme aj nosím, mám ich veľmi rád. Mám proste takú záľubu, každý z nás má nejakú záľubu, u mňa sú to autá, hokej, šport, rád publikujem, mám rád hudbu, dobrých ľudí, spoločnosť, zmysel pre povinnosť, cieľavedomosť, dôslednosť, a všetko toto teda by som mohol menovať ďalej.
Teda môžeme to úvodom akosi zhrnúť do tých bodov, že teda človek má tendenciu pri akejsi seba charakteristike, alebo seba hodnotení ako takom, nebudeme teraz rozoberať, či objektívnom alebo skôr subjektívnom že teda čo je lepšie, samozrejme opisovať isté charakteristicko povahové črty, nie také, že teda človek má tendenciu v niečom sa pochváliť, vymedziť niečo, v čom vyniká, v čom je proste dobrý, v čom mu ide karta, kde sú jeho prednosti, čo by možno chcel, a čo by možno nechcel ako tak zmeniť.
V tejto súvislosti mi napadla otázka, že či pre kresťanov a nekresťanov, platia rovnaké zákony.
Vieme dobre, že človek, ktorý chce dôsledne dodržiavať nejaké ideály, za ktoré on sám sa postavil a takto možno človek predstavuje svoj životný program, sem tam musí tvrdo bojovať.
Vidím to napríklad na sebe, že všetko, čo som dosiahol, išlo mimoriadne ťažko. Na druhej strane nič si z toho nerobím, pretože všetci sme si rovní, a každý z nás znáša predsa len nejaký svoj kríž, ktorý je nepríjemný, ale na druhej strane má výchovný prostriedok.
A na toto akosi sme zabudli. V kresťanstve tiež si myslíme, že cesta k dokonalosti vedie nutne cez kríž, teda nejaké trápenia. To, že na tých 99 percent to tak je, môžeme sa zhodnúť ako ateisti, tak kresťania, pretože málokto naozaj má, ako sa hovorí, na ružiach ustlané. Nevidíme nikomu dovnútra. Častokrát mám skúsenosť, že človek, ktorý sa s niečím napríklad vystatuje, vôbec tak nežije. Teda aj keď seba prezentuje určitý životný štandart, alebo lepšie povedané v tej pozícii nadštandard, vôbec to tak nie je. Každý z nás sa nejako trápi, a nie vždy naše úsilie je niečím primerane odmenené, čo vedie mnohých k rozčarovaniu, pohoršeniu, vyvolaniu smútku, milión nezodpovedaných otázok, pokiaľ naozaj do niečoho sme veľmi investovali, a tak veľmi na tom nám záležalo. Tento rok mi nevyšlo mnoho strategických úloh, ktoré som si stanovil, či už dlhodobých, alebo krátkodobých, napriek tomu musím ostať pokojný, pretože viem že úspech neznačí len to, že človek niečo dosiahne, je dobrý, je mimoriadne efektívny.
Potom si môžeme klásť otázky, že prečo keď dodržiavam naozaj mnohé zákony, sa mi nedarí, ako človeku, ktorý nedodržiava vôbec nič, morálne predpisy sú mu ukradnuté, pretože kradne, pretože nedodržiava čestne mnohé veci, bez ktorých si my nevieme predstaviť život, lebo je skorumpovaný, lebo je morálne a mravne zničený a domotaný, dezorientovaný v živote, ale zas, žiaľ Bohu musím smutne povedať, že takéto individuum nerieši morálny profil, pretože pre neho je podstatná plná peňaženka, a o iné sa predsa už nemusí starať.
A tak vystanoví logická otázka, že či pre kresťanov a pohanov platia tie isté pravidlá. Zaiste. Rozvinutý duševne aj duchovne človek spozná, že materializmus nie je všetko. Zvlášť sa to prejaví v okamihu, kedy možno niečo stratí, čo nenávratne si nemôže nazad zobrať, a možno tak veľmi by chcel. Možno v danej chvíli to nepotrebuje, avšak vedomie z nenávratnej straty človeka dokáže tak zaskočiť, že sa možno začne správať pudovo bez toho, aby vedel rozumne uvažovať.
Kedy si možno uvedomuje, že niečo stratil poprípade v realite súčasnosti niečo stráca, a tak veľmi by to chcel zvrátiť nazad, a sa mu to nedarí. Vidíme, že smútok samozrejme dokážu rovnakou intenzitou prežiť všetci bez ohľadu na vierovyznanie. Možno vyslovím domnienku, že aj zvieratá dokážu smútiť, prežívať nejaké emócie, aj keď nevieme presne, či si dokážu, nazvem to tak, seba - uvedomiť, nevieme presne, aký je ich svet a nejaký pudovo myšlienkový pochod, či teda sa môžeme alebo nemôžeme inteligentne rovnať.
človek keď vidí tú harmóniu v prírode pri zvieratách si niekedy kladie otázku, prečo zviera nekradne, prečo zviera nepodvádza, prečo neklame, prečo nenadáva, a takto by sme mohli menovať ďalej všetky tie naše ľudské atribúty, ktoré napríklad dosť podstatne zaťažujú a takto sprevádzajú nás v živote.
Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár