Človek si iste nejeden krát položil otázku, aký zmysel má tá práca ktorú konám, a či teda to robím čisto len pre finančný zisk, pre peniaze, alebo to robím od srdca. Azda pominuli časy, kedy niekto niečo robil naozaj pre ten druhý, posledne menovaný dôvod, ktorý som uviedol.
Čím človek viac niečo zo seba odovzdá, ale tomu nesprávnemu človeku a teda pohybuje sa určite v nesprávnej spoločnosti, tým viacej si môže nahovárať, že v podstate je tam zbytočný. Nie je nikomu na osoh. Možno sa z neho vysmievajú, čo celkom isto neprospieva jednak k jemu psychickému zdraviu, jednak nevedie to k tomu, aby sa realizoval a takto mohol profesionálne rásť. Každý v podstate chtiac nechtiac rieši len to, ako sa ďaleko dostane kariérne.
Iste je veľmi fajn predstava, že skončíme vysokú školu s nejakým titulom, a ešte viac fajn, keď si predstavíme, že budeme pracovať v práci, kde zarobíme toľko, koľko chceme. Je to krásna predstava, ale často nerealizovateľná, utopistická.
Dobre vieme, že prvé vytriezvenie príde po prvom neúspechu, kde pre človeka sa akoby na okamih zastavil čas. Proste všetko, čo sa okolo neho točilo akoby mávnutím čarovného prútika ktosi zastavil čas, a my stále nechápeme prečo. Prečo nám nik neodpovie, prečo už o nás nie je záujem, ako by sme mohli vrátiť nejakú dôveru, alebo prečo v podstate nie sme jednak stredobodom pozornosti, alebo aspoň niečo ako okrajový záujem. Proste pripadáme si, akoby nás niekto cielene vytlačil zo svojho záujmu. Človeka to môže o to viac bolieť a trápiť, pokiaľ naozaj tvorí nejaké hodnoty, ktoré chce, aby vyskúšalí aj ostatní, a tak nesebecky si ich predsa nechce nechať pre seba. Chce to rozdať, pretože pravidlo lásky znamená, že teda čím viacej lásky rozdáš, tým viacej ti ostane.
A práve toto pravidlo mnohí prepočujú, alebo nechcú pochopiť. Nechápem, ako niekto nemôže zdvihnúť telefón bez toho, aby sa možno ešte v ten deň ozval aspoň, že ako sa máš, vieščo, mal som veľa roboty, telefón som mal vypnutý. Sú to niekoľko variácii, ako niečo môžeme napraviť, pokiaľ sme sa nevedeli možno niekomu venovať.
Na druhej strane vzniká riziko a nebezpečenstvo, kedy chceme všetko a všetkým vyhovieť a dobre vieme, že ani to sa nedá. Jednak človek môže byť nejakou priazňou, častokrát neočakávanou niekedy dosť zaskočený a prekvapený, áno, celkom milo, to problém akože nie je, ale nevie mu opätovať tie príjemné pocity, ktoré mu niekto pripravil celkom nezištne, nič proste za to nechce. Niekedy si myslí, že proste to musí byť automatické, ale len z jednej strany, a to opačnej. A predsa tak rád by to možno opätoval, ale nedá sa.
Možno nemá základ výchovy, ktorý spočíva v rodine. Možno nemal a nemá dostatok vzorov možno z raného obdobia, a teraz v dospelosti celkom rád by napríklad využil a zužitkoval niektoré dobrá, ale to nevie.
Záverom asi posledné myšlienky v odstavci tesne pred polnocou. Vieme dobre čo značí slovo bonus, ale každý ho chápe inak. Bonus neznamená niečo navyše. neznamená, že niečo dostanem ako zadarmo k niečomu. nie. Bonus je to dobro samotné, ktoré nevieš v podstate vynahradiť ničím, pretože je to nehmotné, a predsa síce nestojí nič, je zadarmo, ale predsa tak veľa znamená.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár