Pokoj Vám pán Patrik.
Nakoľko sa biblickými textami zaoberám približne 14 rokov, dovolím si niektoré Vaše myšlienky spochybniť a vysvetlím v čom.
Podobenstvo o márnotratnom synovi si síce vysvetľujeme v duchovnom zmysle pomerne celkom správne, čestne, a v súlade s tým, čo učí cirkev, ale žiaľ, tam to aj končí.
Práveže podstata toho všetkého je, nielen to, či milosrdný otec, v tomto prípade - kontexte Boh Otec odpustil márnotratnému synovi, ako sme márnotratní synovia a dcéry prakticky všetci do jedného!!! To približne isto vieme všetci, ale to, či niekto nie je neprávom voči niekomu znevýhodňovaný.
My totiž "trpíme" akousi romantickou predstavou, že áno, hrešíme všetci, všetkým chýba samozrejme božie odpustenie, o ktoré celkom isto ako dobrý kresťan by sme mali denne prosiť, lebo denne padáme, ale vďaka Božej milosti predsa môžeme prakticky okamžite hneď povstať. Napríklad v piatok som bol v kostole na sv. spovedi a sv. prijímaní, a odvtedy mi je naozaj ľahšie.
Podstatné samozrejme pri tomto všetkom je to, či v človeku prebehne vnútorná duchovná premena, alebo to ostane pri tom, že.... POZOR, JA SA BOJÍM, A PRETO SPRAVÍM VŠETKO TAK, AKO MI PÁN BOH VYKONA ZA POKÁNIE. ČiŽE!
Vykonáme aj pokánie, ale ako to v cirkvi býva, aj na predstaviteľoch cirkvi nevynímajúc, bývame príšerne nad vecou. Vysvetlím v čom to vnímam v akom kontexte.
Spoliehame sa, že čas všetko vyrieši, veď predsa Boh odpúšťa, sebe si rozhrešenie nedá a ni kňaz. Všetko zahodiť do božie ho milosrdenstva. Lenže ten mladší brat prehýril majetok s NEVIESTKAMI, čo citujem aj príslušne biblické texty LK15,30.
Čiže dávajme pozor! Neviestka vieme dobre kto je. Prostitútka, nemravná žena, kurtizána, je to nejaký ekvivalent gréckeho pomenovania, ktorý, ako opakujem, označuje nemravnú ženu.
Ten druhý takéto pletky nemal, vychádzajúc podľa svedectva riadkov Písma Svätého.
Uvažovali ste niekedy v tomto kontexte nad týmto? Za niektoré veci proste musíte brať aj na zodpovednosť.
Kňazi zbytočne filozofujú nad týmito staťami, pretože my máme aristotelovské poňatie biblických textov. Nechcem písať niečo, čo je v ostrom protiklade s biblickým učením, to mi neprináleží!
Ale si nemyslime, že pokánie značí to, že NAJPRV SI PORIADNE UŽIJEM, VŠETKO VYSKÚŠAM, VYUŽIJEM VŠETKO VO SVOJ PROSPECH, PORIADNE SA ZABAVÍM, a na staré kolená keď o mňa nebude mať kto záujem vykonám pokánie, a budem chodiť do kostola a nábožensky byť aktívny.
V tomto kontexte ako jediný krát dávam za pravdu sv. Pavlovi, ktorý hovorí..." Nemýľte sa, Boh sa vysmievať nedá..." Gal 6,7-8.
Záverom tohoto všetkého, čo som teraz napísal to konkrétne teda zhrniem tak, že skúste si dať sami sebe takú otázku, či mladšieho brata, ktorý zhrešil, a to je podstata, premkla vrúcna túžba po odpustení otca, ako my túžime úprimne, alebo poniektorí falošne po odpustení, alebo ho premkol strach z toho, že si uvedomil, aké to môže mať pre neho následky.
Úprimny človek ide na spoveď prakticky hocikedy kedy ho ťaží hriech.
Falošný človek spoveď odkladá na prvý piatok mylne sa domnievajúc, že Božské srdce ordinuje zásadne na Prvý piatok, alebo pred vianočnými alebo aktuálne zanedlho, veľkonočnými sviatkami.
V tomto sa príšerne mýlia kňazi, ktorí žiaľ nedokážu bližšie, a najmä ľudsky vysvetliť, a priblížiť práve to a tú skutočnosť, že mýliť sa je síce ľudské, ale odpúšťať je božské.
Pretože ak konáme opačne, a najprv hrešíme, a potom rozmýšľame, aké to môže mať dôsledky a dopady toho všetkého, kde sa môže odhaliť aj naše nečestnosť, falošnosť a všetko čo si môžeme predstaviť, potom to značí našu vnútornú duchovnú a možno aj duševnú deformáciu v myslení na spôsob myšlienok sv. Pavla že... "Všetko smiem, no nie všetko mi osoží. Všetko smiem, ale ja sa ničím nedám zotročiť. 1Kor 6,12.
Skúste nad týmto pouvažovať, aj keď priznávam, že som určite nadhodil iný level myslenia (14 rokov aktívne blogujem na biblické témy)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár