Zapojil som sa do jednej diskusie, ako inak, a nadpis tohoto článku teda znie pokora verzus mentálna neschopnosť. Prečo teda je tomu tak sa pokúsim vysvetliť v nasledujúcich riadkoch.

Tento citát pojednáva pohľad zo strany ženy, nie zo strany muža, tak to tak aj berte.

Jeden citát z nie. Radšej pôjdem peši v daždi s mužom, ktorý sa chová ku mne ako ku kráľovnej, než by som mala cestovať mercedesom s niekým, pre koho by som bola len slúžkou.

Ale to je idealizmus a nie realita. To neexistuje nikde. Zvlášť nie dnes. 

Pokušenie materializmu je dnes asi najsilnejšie. a mnohí tomu podľahnú. Presne ako v práci. Kto normálny dá výpoveď z práce, kde dobre zarába, hoci s niečím nesúhlasí. To musí byť magor. 

Ty musíš predovšetkým mať nejakú motiváciu. Motivácia nie je súhrnny pojem pre vynaloženie všetkého, čo máš, častokrát aj toho, čo nemáš, ale zmysel dosiahnutie nejakého cieľa, ku ktorému vedie častokrát strastiplná cesta. 

Pretože potom sa môže ísť pásť kdesi bez peňazí a nariekať, že mohol som mať aspoň príjem. 

Rebelovanie nikomu v ničom ešte nepomohlo. Som zvedavý, ktorá takto rozmýšľa. Dnešní mladí nemajú rozum, lebo dbajú na efekty. Pekne sa obliecť, pekné auto. Často bez vynaloženej práce. 

Podobne ako s vierou v Boha. Mnohí odpadli, keď sa sväté omše neslúžili, a ešte aj odpadnú. Pretože to všetko vidia na efekt. Ich pravdepodobne nepriťahuje Boh, ale mentálna nepripravenosť, ktorá sa vyznačuje tým, že práve týchto ľudí priťahuje duchovné prostredie, ale to vonkajšie, vďaka ktorému tá liturgia môže za istých okolností byť príťažlivá, to si všimne máloktorý. 

Kto takto rozmýšľa, ten skoro padne. A druhá vec. Nemajte predstavu, že chudobné osoby sú cnostné. 

Častokrát títo ľudia sú veľmi zákerní a vypočítaví. Mnohým sa nechce pracovať! 

A svoju chudobu si ospravedlňujú nejakým nepriaznivým spoločenským statusom, a podobnými nezmyslami. A práve preto na margo tohto citátu som vecne usúdil, že, viete, v živote sa musíte v niečom aj podriadiť, a podriadenie voči niečomu vyžaduje aj dávku sebadisciplíny. 

V kresťanstve zdôrazňujeme aspekt pokory. Pokora však mi neslúži k ničomu. 

My potrebujeme, ako hovorím, dávku sebadisciplíny, pretože disciplinovaný človek toho dokáže ďaleko viac, ako nejaký zakomplexovaný úbožiak, ktorý celý život sa spolieha na niekoho, a nechce prevziať zodpovednosť do vlastných rúk. 

Svet prežije na základe sily a nezlomnej viery (kresťanskej) jednotlivca, aký kto zaujme postoj. Aj matka sv. Augustína sa modlila celý život za syna Augustína, ktorý žil ktovie akým životom. Napokon sa z neho stal biskup, a svätý muž, ku ktorému sa modlíme. 

Podstata je jednak zmena myslenia, nie výška bankového konta, a jednak výchovy. 

Nemajte predstavu, že nižšia trieda je vychovanejšia ako vyššia. Chudobní alebo stredná vrstva nie sú o nič horší ale ani o nič lepší. 

Dajte tomu "najmenšiemu" moc do svojích rúk, a prekvapí vás možno tým, čo ste od neho neočakávali nikdy, v tom zlom svetle. 

Takto dopadnú a dopadli tí, ktorí niekedy nič nemali, potom zrazu rozprávkovo zbohatli, to je super.... postavili sa na vlastné nohy. Avšak zabudli skade vyšli. Viete. Aj v kresťanstve nechápete jeho zmysel. Ten tkvie okrem samozrejme vykupiteľskej obety Krista aj v tom (nielen ale aj v tom), že na to, aby som bol vyvážená osoba, musím sa vedieť aj podriadiť. 

A toto práveže mnohí nedokážu.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár