Hneď v toto skoré popoludnie by som vás chcel pozdraviť, a oznámiť vám, že mi ide našťastie veľmi dobre všetko podla plánu, všetko presné, všetko načasované. Samozrejme, roboty som mal plno, vyše hlavy dneska, ale tak to má byť. Mám rád, keď mám toho veľa a stále mám čosi robiť, udržuje ma to aspoň v kondícii.

Dneska približne po štrnástich rokoch som si kúpil len tak zo srandy 4 balíky hokejových kariet, pretože som našiel obchod, kde sa dajú ešte zohnať. Paráda.

Voľakedy som bol vášnivým zberateľom, ale potom prišiel útlm, a nevenoval som sa tomu dostatočne. Samozrejme, roky plynuli, mal som iné záujmy, mal som povinnosti v škole, nejak som na to pozabudol, ale dneska som sa myšlienkovo aspoň na krátko vrátil nejakých pekných 14 rokov určite dozadu, kedy to bolo veľkým hitom. Vtedy to bola mánia, dnes to samozrejme neletí, ale mňa to poteší ešte stále. Bol som veľmi rád, keď som dnes uvidel, a neváhal som si kúpiť.

Poviete si, že to je pre malé deti. Avšak len ten, ktorý je nejako vášnivo, mimoriadne zapálený pre nejakú vec, aj s odstupom rokov sa poteší, a dopraje si takýto darček.

Tešme sa v prvom rade z maličkostí. Potešil som sa nielen preto, ale najmä je to o tom, že si môžem od istej nedávnej doby kúpiť to, o čom som predtým iba sníval, a vždy som si to len predstavoval. Či už sú to nejaké vážne transkacie, aké som robil najmä minulý rok, alebo sú to nejaké autá, ktorým sa venujem, a čo ma napĺňa radosťou.

Venujte sa aj vy nejakým dobrým a cenným koníčkom, hoci ste to možno už pred dávnym časom zanechali. Človek sa môže rozpáliť, nejako nanovo sa môže zanietiť opäťovne pre nejakú činnosť.

Preto je dobré, keď sa vieme tešiť z mála, presne tak, ako som to opisoval v blogoch dozadu. Skromnosť má byť v našom živote na prvoradom mieste. Prečo to spomínam?

Pretože keď skromne si niečo zaželáme, a možno je to niečo, nad ktorým mnohí z nás len fádne, bez nejakého uvažovania mykne plecami, pokrčí ramenami, mávne rukou, povie si, že sú to zbytočné veci, teda aspoň ako pre koho, tak vtedy práve máme ísť do toho.

Nedajme sa odradiť ani neúspechom, ani nezdarom. Mnoho ľudí je netrpezlivých, nemajú čas, a pritom nerobia nič také, žeby im to nejako zabralo času. Dnes je práve sviatok svätého Martina z Tours, svätca, o ktorom som sa dopočul len nedávno. Aký súvis má tento blog s ním? V podstate žiadny, ale pamätám si tak matne z jeho životopisu, niečo ako legenda, ale je to niečo, čo sa má prečítať, napríklad toto.

Išiel na svojom koni okolo nejakého mesta, ktoré sa volá Ambiani, ak sa dobre pamätám z piesne. Žobrák ležal pri bráne, a okamžite mu daroval svoj plášť. Tak ako spieva sa v piesni, ináč veľmi nádhernej, a ktorú som sa naučil ešte počas vysokej školy.... Mám pocit, že niečo podobné som opisoval približne pred štyrmi rokmi, ale opakovanie je matka múdrosti.

Končím tento blog teda úryvkom, aspoň takto na krátko z tejto pekne piesne. Znie takto..."V ambiane žobrák sedel, medzi bránou zimou mrel, ty si naňho smutne hľadel, plášť s ním ihneď deliť chcel.radosťou dnes cirkev plesá, Krista že si plášťom skryl, zbor anjelov k zemi klesá, chváliac Boha z plna síl..."

Dneska na sviatok svätého Martina z Tours, vyprosujme si všetky potebné milosti, ktoré potrebujeme. Či už pre niekoho sa jedná o to, aby dobre prosperoval na strednej alebo základnej škole, alebo vysokoškolskí študenti, aby zvládali veľmi dobre vysokoškolské štúdium.

Mnoho ľudí sa zvykne pochváliť, že takú a takú skúšku vraj spravil a ani nevie ako, pretože sa do skrípt nestihol ani pozreť, a všetko sa udialo tak zvláštne, letecky, nemal na nič čas, a predsa mu to vyšlo. Vidíte, nebo zvykne robiť v dnešnej dobe veľké veci, dokonca ani vtedy, keď to nečakáme, alebo nežiadame, ale dosť možné, že mnoho vecí nám vyprosili iní ľudia, o ktorých to istotne ani netušíme, pretože niekto v dokonalej skrytosti sa chce kajať a prosiť v prospech dobra ľudí na zemi, a takto neustále si vyprosoval potrebné, veľmi potrebné božie požehnanie, ktoré sa snaží ten veľmi zlý obrať.... obrať ľudí o pokoj, o šťastie, o lásku, o trpezlivosť, o silu, o zdravie....

O tú jednoduchú radosť, kde človek veľmi ani nešpekuluje, čo mu to prinesie, a aký veľký osoh z toho bude mať, pretože radosť z malých vecí nás celkom istotne raz pripravuje na veľké veci! Som si toho plne vedomý, som o tom presvedčený.

Buďme aj my takými. Nepohŕdajme druhými, a nebuďme nejako ľahkomyselní, ale vedzme, že v tom malom, sa skrýva veľa. Tak ako aj obyčajný žrb, nemusí znamenať, absolútne nič, ale môže sa pod ním skrývať poriadna výhra. Pochválený buď Ježiš Kristus!

 Skutočný príbeh
Komentuj
Napíš svoj komentár