Najlepšie to vedia dokázať napríklad osoby, ktoré sa ocitli v nejakej životnej tiesni, a bolo potrebné, aby im niekto proste pomohol, podal pomocnú ruku, pretože sami si nedokázali pomôcť v situácii, v ktorej sa momentálne ocitli.
Teraz presne nie som si celkom istý, do ktorej kategórii by som mohol zaradiť úprimnosť, nakoľko táto celkom zaujímavá vlastnosť sa dá kategorizovať do dvoch skupín. Na jednu skupinu, ktorá zahŕňa úprimnosť v tom zmysle, kedy človek objaví pravdu sám o sebe, povie si, no konečne, toto som videl, a otvorili sa mi oči, kedy som spoznal jednak pravdu sám o sebe, a možno aj o druhej osobe. niečo podobné sa mi stalo asi mesiac dozadu, tak nejak, možno menej, stalo sa to v nedeľu. Ani neviem presne, čo celkovo ma tiahlo tým smerom, nechcel som sa vyžívať v žiadnom prípade v nejakej nedokonalosti človeka, ale som bol veľmi rád, že menej príjemnú situáciu mi poslúžilo ako príklad k tomu, aby som si otvoril oči, a spoznal, kde je pravda, ale predovšetkým to, čo pre mňa nie je. To sa mi stalo približne pred desiatimi rokmi. Trochu to bolelo, ale otvorili sa mi oči, a spoznal som pravdu, za čo som rád.
Mnohí ľudia sa boja pravdy, pretože tá, ako som teda spomenul v odseku vyššie, dokáže naozaj otvoriť oči. a mnohí sa tejto pravdy boja, a to len preto, lebo sa boja, žeby mohli niečo kôli tej pravde niečo zanechať, žeby museli proste niečo stratiť, čo je pre nich možno veľmi dôležité.
Zabúdame ale, že nie všetko pekné je pre nás dobré, nie všetko nám osoží. Aj biblické texty predsa sa zhodujú, a minule o tomto práve mal pán farár kázeň, že ... všetko môžeme, ale nie všetko nám osoží. Čo teda z toho vyplýva.
Že človek všetko už chce vyskúšať, veď predsa novodobý pojem sme si dokonale osvojili niečo ako neobmedzené možnosti. Máme neobmedzené dáta v počítači na internete, máme neobmedzené volania možno v rámci sietí, alebo mimo, teda do všetkých sietí.
Pamätám sa, ako keď som bol na strednej, približne pred 15 rokmi, minimálne, kamarát, spolužiak mal neobmedzené volania, a pravdepodobne tak sa zabával vo voľnom čase, že telefonoval tomu, kto mu prišiel na rozum. Hocikedy, bolo mu jedno. Boli sme veľmi dobrá trieda, a musím povedať, že zo stredoškolských časoch mám naozaj len tie najkrajšie spomienky, to musím pripomenúť.
Teda spozná pravdu možno o okolí, spadnú z neho predsudky, ktoré si azda priniesol z minulej, negatívnej skúsenosti, a pokúša sa teda za každú cenu byť pozorný, obozretný, chce jednoducho zachovať si svoju identitu v tom, aby ho niekto jednak nesklamal, a neklamal. Človek niekedy použije aj klamstvo, a možno tým dosiahne dobro.
O tom teda by sme mohli polemizovať, avšak je celkom isto podstatné, ako sme v živote nastavení, aké máme svoje priority. Mnohí priateľov k svojmu životu potrebujú len preto, aby ich niekto napríklad obdivoval, pretože jediné, čo potrebujú možno do svojho života od okolitého prostredia, je obdiv, nejaká pochvala, proste niečo, čo ich motivuje a stimuluje k lepším výkonom. Ak sa stane opak pravdou, a taký človek možno zožne trebárs kritiku, teraz ale nechcem sa venovať možno tej neprimeranej kritiky a podobne, taký človek dokáže zanevrieť, a úplne zmení postoj k daným osobám. Zovu vybudovať dôveru voči niekomu, ktorý nie je sám dôveryhodný, je veru veľmi ťažké, a tí, ktorí to zažili, môžu to azda potvrdiť.
Záverom poviem toľko, že človek musí ostať tým, kým je, aj za cenu, že to nebude pre neho dvakrát výhodné. napríklad vtedy, kedy niečo proste stratí. Ale bude úprimný. Možno človek bude v niečom osamotený, opustený, ale predovšetkým bude ku sebe pravdivý.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár