Ak mám na rovinu pozerať, takéto stoky veľmi nepozerám, ba dá sa povedať, že televízor pozerám skutočne minimálne, a čuduj s svete, nemám vôbec na sebe nejaký dojem, žeby mi niečo ušlo dôležité, čo sa týka diania vo svete, a podobne. Vtedy, vlastne len som sa kus zamyslel, nie nad tými dvoma celkom dobrými hercami, lebo obstáli myslím si herecky na dobrej úrovni, ale nad jeho rodičmi. Ešte, áno, tak to poviem, donedávna som tu písal, že už celkom nevnímam, že ten starší, resp, nejaký zrelý dospelý vek na vyjadrenie aj zrelosti pováh, osobnosti, vyzretosti človeka, najmä teda vyzretosti jeho ducha je aj skutočne zrelý, a podobne.
Začul som tam akosi viac vzývania Ježiša a podobne, lamentácie a pod. Bolo ich skutočne veľmi veľa, a som celkom rád, že to nemalo nejaký vulgárny podtón. Tá pani bola najakčnejšia. Predstavovala tam akúsi matku, ktorá veľmi mala rada svojho syna, a nedovolila mu ten vzťah s tou staršou ženou. Samozrejme len herečkou a podobne. Samozrejme, akože slušná rodina, akých na Slovensku je tisíce. Poviem hnusne, ale vecne. Povedzte mi prosím vás pekne, dokedy sa na tieto sračky dokážeme pozerať, keď svet sa točí okolo úplne iných problémov.
Až kým samej to z nej nevyšlo, že aj ona sa vydávala pomerne skoro, pretože musela. Musela nie z hľadiska toho, že bola sobota, a v pondelok sa také veci riešiť veľmi nedajú, ale musela už zo známych pre túto dobu, a vlastne aj pre dobu minulú- dôvodov. Bolo to síce samozrejme, ako som spomínal hrané, ale mal som dojem, že aj keby to nebolo hrané, pravda sa napokon potvrdila, a jablko nepadlo ďaleko od stromu.
Keď si rozoberiem túto scénu z filozofického hľadiska, pretože ja milujem filozofiu, tak mi vystanoví hneď niekoľko otázok. Prečo sa hneváme, a máme múdre reči na niekoho, keď my sme vlastne takí istý, a máme také isté konanie ako on? Azda je to preto, lebo naše skúsenosti náš prinútili padnúť, a skloniť hlavu pred takými situáciami, kde sme teda aj my samí kapitulovali, a takto chceme druhých ochrániť? Určite, ani v očiach Boha aspoň pevne verím, aj ten najväčší hriešnik obsiahne milosti, avšak musí vynaložiť istú nápravu na svojom živote.
Na druhej strane je veľmi povrchné a alibistické povedať, že každý sa môže pomýliť a podobne. Pomýliť sa môžem akože v čom.. Aj to je otázka. Isto poznáme porekadlo, aký otec, taký syn, aká matka, taká katka. No nie som si tým celkom istý, aj keď musíme povedať, že mnohí ľudia v strednom veku, a keď sa stávajú staršími, veľmi radi kritizuju druhých naokolo, dávajú múdre rady, určite, popálili sa na vlastných chybách, v dospelosti to možno ľutujú, a teraz akože chcú niekoho vystríhať.
Nikomu neberiem túto duchaplnú snahu, avšak vidíme aj to, ako sa dedia hriechy v rodinách a určité dedičné zaťaženia. Bolo to síce vymyslene, avšak jedno ma skutočne zarazilo. Vidíte, koľko aj reálnych takýchto prípadoch sa tento obraz života stáva. A v koľkých rodinách so dokonca nerobia z toho ani ťažkú hlavu! A to všetko len preto, lebo veľmi radi, žiaľ, zámerne vytlačíme Boha z našich predstáv, chceme byť akýmisi neohrozrenými vládcami nad všetkými, a myslíme si, že keď v spoločnosti vyslovíme nejaký náš názor, ktorý je v rozpore s normálnym rozumom, tak si myslíme, že sme práve vyriekli nejakú manga chartu ako králi. Boh sa nám celkom určite pripomenie, a to v takých situáciách, pri ktorých to budeme najmenej čakať, tomu verte.
Áno, pozeral som teda tú reláciu v telke, a mal som veľmi zmiešané pocity. Vidíte, aj na tejto smutnej, povedal by som priam tragikomickej, humoristickej nachytávke v praxi, dokážeme celkom iste na vlastné oči vidieť, aká je veľká ľudská sprostosť, aké minimálne su ľudské sily, a ako "veľmi ďaleko" v úvodzovkách, a ironicky, to nakoniec dotiahneme bez Boha, bez Jeho pomoci, keď sa spoliehame na seba, a čo je žiaľ, najhoršie, tak to, že ako sa niekto dokáže ponížiť pred druhým, o ktorého by si ani vlastné topánky neobtrel, ako som to spomínal minule.
Čo napíšem na záver. Buďme vždy samými sebou, a nie nejakými hercami, ktorí budú svoje deti poučovať, avšak poučovať najradšej z chýb iných, nie vlastných. To je podstata morálneho života. Ani Ježiš sa nevysmieval hriešnikovi, lebo toho kváril hriech, ktorý je samotný podstatou konania jeho zla. Pochválený buď Ježiš Kristus.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár