Dozvedel som sa z jedného článku že prázdno nie je zlé, pretože je prázdne. Priznám sa, že takáto definícia by ma asi nenapadla, ale musím skonštatovať, že prázdno nie je dobré. Človek po určitom čase je napríklad presýtený, úplne plný z rozličných informácii, možno aj stresov v práci, že nedokáže sa tešiť a vytvoriť si akúsi pohodu. Neustály pohyb môže dosť nepriaznivo pôsobiť celkovo na nervovú sústavu a presýtenosť informácii nemusí viesť k dostatočnému upokojeniu. Napríklad minule som zhliadol na internete nový model auta a facelift by mal vyjsť niekedy na jeseň budúceho roka. Je v podstate neuveriteľné, alebo skôr ťažko uveriteľné, že ktosi dokáže rozmýšľať, čo sa stane v nejakom časovom horizonte asi pol roka alebo rok dopredu. Všetko sa to samozrejme deje s tým, aby človek v marketingu a tvrdom konkurenčnom boji na trhu uspel, presadil sa, vytvoril predovšetkým také hodnoty, ktoré verejnosť dokáže presvedčiť, že jeho ponuka je spomedzi všetkých najvýhodnejšia.
Mnohí tvoria v živote isté hodnoty, ale nie sú šťastní a naplnení. Určite, človek má svoje predstavy o fungovaní čohosi. Voláme tomu vlastný svet, čomu prirodzene rozumieme len my sami. Preto často čosi stále hodnotíme a zamýšľame sa, či sme spravili dobre.
Je zaujímavý fenomén, kedy človek aj keď pracuje v nejakej oblasti, kde sa možno o niekoho stará, pomáha, naozaj tvorí hodnoty, koná reálne skutky telesného a duchovného milosrdenstva, ale necítia sa šťastní. Čím to je, neviem celkom povedať, napriek dostatku hmotných i duchovných potrieb. Napriek tomu kriticky musím uznať, že tieto zvláštne pocity neobišli ani mňa.
On v podstate ponúka plnosť všetkého, čo má. To sa nedá poprieť, ponúka teda všetko, čo ponúknuť môže a dokáže, napriek tomu jeho snaženie môže celkom isto za určitých nepriaznivých podmienok a okolností vyjsť nazmar. Pričom sám napríklad nemusí jednať sa o jeho omyl a zlyhanie zapríčinené jeho nedostatočnými preukázanými kvalitami a podobne. Často je to rozmar zákazníka, ktorý teda celkom prirodzene určuje podmienky, aj keď to nemusí byť vždy rozhodujúce. A niekedy čím amatérsky kupec, ktorý sa do toho nevyzná, len hľadí na cenu a nie na kvalitu, tým horšie podmienky. Niekto napríklad aj v súčasnosti nemusí poskytovať nejaký špecifický tovar vo veľkých množstvách, ale priebežne podľa potreby objednáva. Sčasti sa môže jednať o šikovný marketingový ťah, kde podvedome môže v zákazníkovi, napríklad kdesi na dedine vytvoriť dojem, že len on je schopný čosi predať, konkurencia to predáva za podstatne drahšie a za celkom nízku kvalitu.
A teda paradox všetkého môže spôsobiť, že práve akýsi druh nedostatku môže byť našou výhodou. Tým, že nie vždy všetko vieme vybaviť celkom isto môže pôsobiť priamo alebo nepriamo ako pozvánka budovať čosi spoločné, nebyť nejakým uzatvoreným samotárom, ale spolupracovať na spoločnom dobre a usilovaní sa dosiahnuť spoločné šťastie.
Mnohí možno mi dajú za pravdu, že keď niekedy možno aj v niečom malom pomohli možno aj neznámemu človeku, napríklad s imformáciou, koľko je hodín, kde sa nachádza autobusová stanica, alebo kadiaľ sa dostanem do centra mesta kdesi v bočných vedľajších uličkách a podobne, obyčajne naozaj máme dobrý pocit, že sme voľakomu pomohli.
Na záver pridám ešte zopár viet v krátkosti. Možno to všetko, pravda mám na mysli z našej strany, také drobné obety, nepatrné uznania, poďakovanie, milé slovo a podobne môže celkom isto prispieť možno k tomu, že ak sme za cítili akýsi prázdni, nevyužití, ale práve naopak, zneužití, pre akési prospechárstvo, ľudskú faloš a zákernosť, ktorá niekedy naozaj nemusí mat obdoby, človek zrazu pocíti prílev energie a to, že konečne cítime nejaké zadosťučinenie za celkovú našu snahu a preukázané dobré výsledky.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár