Zámerne tento článok, tento celý nadpis ladím do adventného a nie vianočného pojmu, pretože momentálne to, čo prežívame nie je ešte ani zďaleka vianočné obdobie, aj keď svet, média, televízor a podobné nezmary a rozmary tejto doby to už samozrejme ponúkajú niekedy od začiatku novembra.

Ešte by som to pochopil, veď keď sa tak zamyslím, kresťanstvu, Bohu, Pánovi Ježišovi narodenému sa robí pomerne dobrá reklama už od októbra, avšak myslia okrem pohltených vo víre sveta, biznisu, reklamy a podobne aj na to, že tie vianoce znamenajú ešte aj niečo oveľa plnšie a lepšie?

Samozrejme, aj ja mám toto všetko veľmi rád, ale v tomto blogu by som sa chcel upriamiť na adventné obdobie.

Niekedy sme tak presýtený všetkými svetskými márnosťami, že keď konečne sa máme tešiť z toho čo nastane, pripadá nám to ako zbytočné. Je tomu naozaj tak?

Nechcem písať oklieštené veci, ale niekedy ich treba na osvieženie pamäti pripomenúť.

Svet mi pripadá ako jedno javisko, kde vystupujú herci. Mnohí filozofi to dokazujú vo svojich dielach, myšlienkach, a majú pravdu.

Užívame si naozaj advent? Tešíme sa? Advent je obdobie, kedy sa mám tešiť. Ak to mám prirovnať, tešil som sa napríklad pred dvoma týždńami, pretože som si kúpil auto. Som veľmi nadšený.

Celá tá príprava okolo toho bola úplne úžastná. Cestou ta, vlastne keď to už vlastním znova a znova sa ponáram myšlienkami upretými na Pána, a ďakujem, že toto všetko mi požehnal, že som zdravý, a že poprípade mojím darom môžem poslúžiť aj iným.

Keď sa takto dívame na materiálne statky, nie je to vôbec hriech. Keď sa budeme snažiť vytvárať atmosféru dobra a harmoniu radosti okolo seba, my sami budeme týmito dobrami a radosťou naplnení, a budeme šťastní. Len radostné srdce, ktoré túži darovať druhým to najlepšie zo seba je azda to najkrajšie svedectvo o božej láske, ktorá sa konkrétne má prejaviť v našich životoch, aby sme takto dali dobrý príklad.

Myslel som si, že toto všetko sú len klišé vety, ale presvedčil som sa o tom, keď v minulosti som učil na základnej škole. Sám som vtedy neveril mnohým veciam, a vďaka jednoduchosti detí som zistil, aké krásne je dať sa Bohu pod jeho mocnú ochranu, ktorý nik na svete ti Boha nevie vynahradiť.

Boh keď mi je centrom môjho života, a nech som hriešny, vždy budem prosiť Boha o odpustenie a požehnanie do môjho života, lebo sám nedokážem nič.

Chcem všetkých na konci tohto nádherného adventného obdobia všetkých teda ešte raz srdečne pozdraviť a zaželať Vám... pokoj v srdci, plnosť milostí od Pána, lebo Boha ku svojmu životu všetci nutne potrebujeme.



 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár