Dnes v túto zasneženú nedeľu pokračujem v desiatej sérii tohoto blogu.

Ak by som to mierne presunul do prítomnej doby. Akákoľvek zmluva, ktorú uzavierajú dve strany sú si vedomé, že to nie je v časovej tiesni, že obe zúčastnené strany poznajú všetky body a nariadenia tejto smernice, a budú sa jej držať. Svojím podpisom to nadobúda platnosť, ktorá ostáva so všetkými možnými právami, ale aj povinnosťami či aj rizikami, teda v danej chvíli sa rozhoduješ, či ideš do niečoho alebo nie.

Ježiš prišiel na tento svet len a len preto, aby nás vykúpil od hriechu, a to, čo je rozdelené, aby opätovne spojil v jedno. Nič viac nič menej.

Tvrdenie, že oslavujeme rovnako Ježiša Krista v rôznych chrámoch rôznych cirkvách je nezmysel. Je to podobný nezmysel niečo ako uznanie matky môjho suseda za moju vlastnú matku. Dobre viem, že to nie je pravda, že je to lož, a samozrejme nikto tejto hypotéze neuverí, hoci tá žena matkou je. Ježiš sa dáva spoznať predovšetkým v Pravde.

Otázka tu nie je či je matka, ale čia je tá matka. A s týmto teda nemôžem s nikým iným súhlasiť a to jedine súhlasím s katolíckou cirkvou, ktorá priamo pochádza od Ježiša Krista, od jeho presvätého Božstva, ktoré existuje od večnosti, a ktorého jestvovanie nepominie nikdy.

Mnoho duchovne mŕtvych kresťanov toto nechápe. Často a radi sa povinne dá sa povedať, ak to mám takto napísať nezúčastňujú bohoslužieb, ich aktívny kresťanský život sa rovná bodu mrazu. Vyplýva to z akejsi ich osobnej a im vlastnej vzdorovitosti, ktorá v podstate nemá v ničom opodstatnenie, pretože odmietajú si dobre poradiť. Odmietajú prijať pravdu. Aj svetské zákony, samozrejme, ak sú na úžitok a prospech spoločnosti je veľmi potrebné a dôležité ich zachovávať, a nie ich obchádzať. 

Podobne ak by som to pripomenul, aj pravidlá cestnej premávky. Pokiaľ vozidlo nie je akýmkoľvek spôsobom schopné jazdy, jazdiť nemôžeš. Porušuješ jednak svetské zákony, a jednak aj božie, pretože kto vedome chce ohrozovať v cestnej premávke, vážne sa prehrešuje aj proti Bohu, lebo nebezpečenstvu vystavuje jednak seba a jednak ostatných. 

Ak to ďalej mám vymenovať určite detaily a podrobnosti, viacero ľudí odmieta sa prežehnať pred jedlom, že čo sa mám čo žehnať, pred kostolom, ak idem okolo chrámu, aj mimo bohoslužieb, proste na tomto im nezáleží

Je to teda celé jednoduché a veľmi logické. Uveriť, a teda následne aj prijať fakt, že Ježiš je pravý pokrm v Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej, kde jedine a nikde inde ako na oltároch katolíckej cirkvi sa dennodenne sprítomňuje obeta Pánova v Najsvätejšom Kristovom Tele a Krvi, ktorého aj sviatok si ctíme a je veľmi podobný v deň ustanovenia prvej Svätej omši.

Na čom vám vlastne záleží? Na svojom akomsi vybudovanom imidže? Na pekne upravenom zovňajšku, aby som oblečením kráčal podľa najnovšej módy? Aj ja mám rád, keď sa oblečiem do obleku, ale to nie je všetko. Oblek, nejaké slušné šaty predsa nerobia človeka. Z titulu a povahy práce, ktorú ktosí konám nie je prijateľné sa len tak ako keby povyšovať. 

Rovnako vážený je ktorýkoľvek človek bez ohľadu na postavenie v spoločnosti, ktoré je častokrát veľmi povýšené, už len z titulu užívania, a prirodzenej autority, ktorá z toho vyplýva.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár