Minule som opisoval, a vlastne s mojou skúsenosťou som sa podelil aj s ľuďmi, ktorým naplno verím, dôverujem, a majú miesto v mojom vnútri. Viem, že im môžem o trošku viac veriť, ako komusi hocijakému cudziemu, u ktorého nemám až takú veľkú istotu.
Minule som teda opisoval, ako som spravil jednu chybu. Ha, dneska som ju napravil, a zdá sa, že aspoň z morálneho, ľudského som to napravil. Akým spôsobom? Jednoducho som sa ponížil, a išiel som rovno za istým človekom, ktorý mi chcel ponúknuť niečo zaujímavé, čomu som veľmi nepochopil. Preto dnes, s veľkou taktnosťou, slušnosťou, a samozrejme aj s pokorou, prišiel som za ním, a proste som mu vysvetlil, že som to pred tým týždňom nejak slabšie pochopil, a opätovne som sa ponúkol. Všetko je samozrejme na ňom.
Pokúsil som sa nabrať v sebe dostatočné množstvo odvahy, a neviem ešte samozrejme v akom štádiu to je. Ako som v nadpise spomínal, prečo opakujeme chyby, tak by som si aj odpovedal. Sám neviem.. Nechcem sa vyhovárať na akýsi duh fatalizmu, podľa mňa to neobstojí, ale je to proste preto, lebo sa bojíme riskovať. Mnoho ľudí riskuje nepochopiteľne tam, kde dobre vie, že môže prísť o veľké peniaze, ale, čo je veľký paradox života sa bojí riskovať tam, kde ide len o jedno jediné. Vyskúšať jednu šancu, pri ktorej nepríde o nič, nič nestratí, isto len získa. A bude popritom mať veľké skúsenosti, ktoré nikdy ani len nevie, kedy zužitkuje. Raz darmo, človek nikdy nevie, kam ho osud zaveje.
Či už koniec koncov budem úspešný, alebo nie jedna vec je istá. Síce prvotne som zaváhal, to je fakt, ale na druhej strane som dokázal sám za seba spraviť nápravu. Viem, že teraz, dneska ráno som spravil maximálny výkon, aký som vôbec mohol podať.
Pýtať sa neustále o niečo niekoho, prosiť, vytelefonovávať, vysvetľovať, prečo práve ja a nie druhý, mi istotne mnohí dáte za pravdu, že si to predsa len vyžaduje poriadny kus odvahy, a najmä, nazval by so to poriadny kus sebaobetovania.
Týmto na druhej strane si pestujeme v sebe svoju originalitu, kedy konečne si uvedomíme, že stojíme samostatne predniekým, a on nechce počuť, čo vie druhý, ale čo viete vy.
Áno, prvý krát som nepochopiteľne ustúpil, avšak dnes na moje prekvapenie, na moju radosť, aspoň to, som sa dozvedel, že naďalej ma eviduje u seba. Som rád. Modlil som sa, aby mi Duch Svätý skutočne vnukol len tie najsprávnejšie myšlienky, a aby mi dostatočne osvietil rozum, aby som správne a pohotovo vedel reagovať a odpovedať.
Raz darmo. Jednoducho pravda je taká, že silnejší víťazí. Nemám tento pojem najradšej, a vôbec ho mám v minimálnej obľube, pretože v minulosti som sa nevedel nejako úspešne zapredať. Mrzelo ma to. Na druhej strane veľmi rýchlo som pochopil, veľmi rýchlo som si to dostatočne uvedomil, že v živote je to pravda tak, že ide v prvom rade len o mňa, nie o druhých.
Je veľmi pekné, keď jeden druhému pomáhame, avšak dá sa nazvať pomoc to, že niekomu niečo posuniem len preto, lebo to nechcem? Je to pre toho druhého pomoc, alebo len chatrná výpoveď mojej slabosti, že nie som nejaký priebojný, že sa neviem biť dostatočne o svoj názor, a o moje individuálne presadenie?
Minule som sa zamyslel, keď som počul, ako vymierajú džentlmeni. Je to preto, lebo džentlmen na všetko ide pokojne, mierne, má rád akýsi názorový konsenzus, avšak pravda je, že nie je dostatočne priebojný. Takto badám najmä ja osobne v dnešnej dobe, že takýto mäkýš nemá šancu sa presadiť. Žiaľ, svet je nastavený na tvrdú konkurenciu, a keď sa nechopím dostatočne ponúknutej šance, tak mám smolu, a môju šancu prevezme niekto iný. Bude to taký, ktorý môže byť dutý ako bambus, ale vlastne sa mi tým pádom pasívne vysmial, že ja som mohol, a on bol hlúpy, a predbehol ma nie svojou akousi usilovnosťou, alebo šikovnosťou, či svojou múdrosťou, ba práve naopak. Jeho hlúposť, jeho možno vrodená dravosť, a možno aj akási drzosť boli tie činitele, prečo práve on, a nie ja v konečnom dôsledku vyhral, a takto sa dostal do role absolútneho favorita.
Čo chcem povedať? Že keď donekonečna budeme len opakovať, že na niečo nemáme, skutočne o to prídeme. Avšak nie svojou nevedomosťou, ale svojou hlúposťou. Je veľmi veľa ľudí, ktorí v súčasnej planej, veľmi planej dobe si možno vlasy trhajú, že akí boli hlúpi, a s odstupom času, keď si to nechali predsa len prejsť hlavou zistili, že vlastne volili tú najhoršiu možnú variantu.
Samozrejme, veľmi ťažko sa to hodnotí, ak je človek na všetko sám. Ak si sám musí poradiť, ak proste nemá pri sebe okruh ľudí, ktorí mú dostatočnom množstve dokážu ponúknuť nejaké svoje možno dlhoročné skúsenosti, a takto koniec koncov ho povzbudiť, pretože ide tu o moju aktivitu. Otázka je, či ju využijem vo svoj prospech, alebo či ju premárnim. Vždy je šanca na lepšie, ale na druhej strane nezabudnime nikdy o niekoľko vecí. V prvom rade prosme vždy o múdrosť, o pokoru, pretože len pokorný a múdry človek toho v živote skutočne veľa dokáže.
Veľkosť mojej osobnosti na druhej strane nezávisí ani od mojej akejsi predurčenosti na niečo, čo sa nám snažia druhí nahovoriť. Že jednoducho ja na to nemám, nemám na to vlohy, akési, odborne povedané nemám preddispozície, a takto sa môže celkom ľahko z absolútneho favorita stať amatérsky oustsider.
Proste keď do niečoho chceš ísť, choď. Pýtaj si radu, ale daj na vlastnú intuíciu. Sú veľa takých ľudí, čo sa aj na základe vlastných skúseností veľa krát nejako hlboko sklamali, a nakoniec to nebolo pre nich to pravé orechové, ale na základe tejto skúsenosti, ktorú som nazbieral po minulé dni som pochopil, že kto neinvestuje, kto jednoducho nehrá, ten nič neberie, a ten nič nevyhrá.
Na záver by som chcel povzbudiť všetkých váhavých ľudí v tom, že vaša váhavosť v niečom je totálne neopodstatnená, a nedajte vášmu strachu ani tú najmenšiu šancu. Veľa ľudí keď konečne má niečo na dosah, ako som to spomínal, nepochopiteľne spraví krok vzad, čo sa v konečnom dôsledku javí ako obrovská chyba.
Avšak len ten človek, čo vyzdvihujem v každom blogu, každom článku, len ten človek, čo naplno verí svojim schopnostiam, a celým srdcom sa oddá Bohu a nechá sa viesť len Ním, len Pánom, nech sa deje čo sa deje, len ten bude úspešný, a len ten bude žať úspechy. Pochválený buď Ježiš Kristus!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár